Samota

Sny... Rozpúšťajú sa v malom momente.
Dym... Stúpa k oblohe.
Tvoje oči jastria, kedy sa zastavím.

No ja idem ďalej.

Sny.... Rozleteli sa k oblakom,
keď som na ne najviac čakala.
Zdalo sa mi... Akoby sa roztrhali v zuboch šakala.

Už viac nič.
... Ani rýdze zlato.

Nič nenahradí ten môj sen...
A ten je teraz blatom.
V sne bola láska, mier.
Že uleteli ti?
Len sa s tým zmier.

Choď, rýchlo, uteč.
Pred mojou zbraňou.
Pred mojim zrakom.

Slzy... Rozpúšťajú sa v mojich očiach.
Ani neviem ako...
Len tečú a uschnú skôr, ako na zem dopadnú.

Na dlažbe sa ligoce červená...
Moja krv.

V láske niet mieru,
v láske je môj sen.
V láske sa mýlim,
bojím sa jej.

Nenávidím bezmocnosť.
Nenávidím svet.
Pomôže mi niekto?
Nikoho niet.

Nikoho nevidím,
mýlim sa znova...

Má sa spustiť dážď,
aj ten rozmece môj sen.

Ach... kritika.
Znova ide sem.

Poviem posledné slová.
Potichu, ty si to chcel.
Čo som videla.

Bála som sa. Bojím sa tiež.
Ty si taký istý...

Pichám... Očami prebodávam svet.
Som sama.
A nikoho okolo mňa niet.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu