povedz hej.
Povedz nie
a povedz späť.
Keď sa pozrieš,
vidíš svet.
Kúty krajov nepreskúmaných.
A ticho,
ktoré sa rozlieha rajom.
Strach sa pýši,
nad toľkou krásou.
Ale ty neveríš -
nechceš byť jeho bábkou.
Preto kričíš do kúta,
strach si ťa nikdy nepripúta.
No aj tak sa prestať báť,
že budeš len kľudne spať.
Vezmi späť,
slová, ktoré si venoval strachu.
Nie je to rozprávka...
Či áno...?
Veď strach pozná každý z nás.
Ale či to strach je,
to nik nevie.
Val si vánok,
ďalej veje.
Sneh si urobil,
snehové záveje.
Potichu sa smeje,
nad tým, čo sa deje.
Ale vietor,
ten posmech neznesie.
Valcuje stromy,
strach sa bojí vetra sám
Doteraz len plával,
všade, kde sa polapiť ktosi dal.
Ale teraz.
Vietor sa vystrašil.
Láme stromy,
hľadá strach.
Nedokáže stále sedieť na kolenách,
iba v jednej krajine duť.
Keď tam kdesi má chuť,
strachu jednu lupnúť
a potom jednoducho zmiznúť v kroch.
Ale to sa rýchlo nedá.
Strach je len rozprávka.
Strachu sa nebojíme,
strach tu nieje.
Bojíme sa svojich predstáv,
svojej duše.
Bojíme sa zdvihnúť kuše,
vystreliť do neznáma.
Nie je tam nikde žiadna hlboká jama,
kde by si spadol a bál sa viac.
Nebuď ako vyplašený zajac,
keď na neho poľujú.
Povedz si pekne,
že mňa strachom nedostanú...
Strach je len rozpráva,
pozrite sa sem.
Pomaly sa zdvíha zem,
s láskou navrchu.
Ale láska opadne,
vystrieda ju bolesť a strach.
A, žiaľ, láska navždy zanikne v nás.
Je to len obraz skutočnosti,
nikdy – NIKDY – nedáte veci do úplného poriadku.
Keď sa na šmýkačke šmýkate po zadku.
A keď zrazu otvárate na šampanskom zátku.
A zrazu – nepočúvajte tú rozprávku!
STRACH nieje!
Je len v nás!
Neboj sa,
nájdi si svoj obraz...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sabrinka
30. 7.júla 2007 16:18
jéééj, no je to hrooozne pekné, taká báseň, ktorá má hlavu aj pätu. moc sa mi to ľúbi
Napíš svoj komentár