Nie, je to v nich...
Prečo práve takto začínam tento blog? pretože som rozhodnutá nezačať týmito slovami blog ďalší. A prečo vlastne tento blog píšem?
Kvôli niekomu...
Kedysi boli dve kamarátky... Boli od detstva spolu. Každý deň. A dokonca až do osudového dňa.
Boli to najlepšie priateľky, ktoré si toho toľko naplánovali: Kto, kde s kým bude bývať a ako bývať, čo budú mať. Každý deň sa prechádzali, buď za ruku alebo len so smiechom a počúvali hudbu na mobile, na MP3, na MP4. A smiali sa.. Smiali sa a smiali sa. A všetko sa pobabralo, keď sa obe dievčatá museli presťahovať k svojim otcom, pretože doma sa nevedeli "správať". Tak sa teda presťahovali. No v kontakte boli. Jedna z nich sa dala do partie s niekoľkými ľuďmi, ktorých tá druhá pomaly spoznávala z odborného pohľadu a zistila si o nich dosť vecí z jedného jediného priameho pohľadu. Pretsali spolu chodiť von. Ani raz sa jej prvá neozvala. A keď sa jej ozvala ona, potom až vedeli, že existuje. Ale tá druhá čosi vyskúšala:
Ani raz sa neozvala.
Asi týžden bola zatvorená doma. A nakoniec ju prešla samota. Šla za kamarátmi do iného mesta a tam sa s nimi zabavila. Prišla domov a znova na ňu doľahol žiaľ. Zmýlila sa.
Po pár dňoch ju to už nebavilo. Dala rázny škrt za tým, čo sa nazývalo kedysi priateľstvom. Bála sa však, ako na to zareaguje sama. Jej srdce, myseľ... Všetko hovorilo čosi iné. Jedno jej nahováralo, že urobila dobre, ale ďalšie že urobila zle.
Tak čo je pravda?
Nakoniec predsa len podstúpila to, čomu sa vraví tvrdá realita. Zistila, že jej "kamoška" vôbec neregistruje, čo sa okolo nej deje. Dokáže byť hrozne... Hrozne žiarlivá - a tým pokazila štrnásť ročné priateľstvo dvoch kamarátiek...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
niwyiben
17. 2.febuára 2008 22:01
moja...dpč už zasa dnes revem xD niečo mi to strašne pripomenulo aj keď vlastne ani neviem prečo...možno tou jednou vetou, tým riadkom... Ani raz sa neozvala.
Napíš svoj komentár