Naša slovenčinárka učila svoje 4 žiačky v 30-člennej triede, a ostatných nechala vyrušovať, bez toho aby im zapísala poznámky. Lebo to bolo vraj “pod jej úroveň”, no v momente čo niekto spomenul určité hrubé expresívne slovo, hneď poznámka letela. Taká poznámka už zrazu pod jej úroveň nebola.

Aj keby som sa chcel učiť, nemohol som, lebo cez ten hluk som nepočul. Však monitor v 30-člennej triede chcú určite len čisté jednotkárky dobre napísať. dvojkári ako ja o to určite nemajú záujem -.-. A takže, nepočúval som, a robil som to čo všeci ostatný. Rozprával sa s okolnými. Pohadzoval si šunku, papriku a chleby so spolužiakmi, smiali sme sa a kričali fujky.

Všetko bolo fajn, kým nám slovenčinárka nezakričala “Tak a teraz si napíšeme karikatúru”, ktorú ako som zistil, sme brali celú hodinu. Píšem, píšem. Cítim sa šťastný ako to všetko viem. Počkám si 2 dni, je daľšia slovenčina, vyťahujeme žiacke, a čo nevidím, 4ka. Nebola tam jediná chyba, jediná tvrdka, jediná zlá čiarka. Dôvod? “To nebola karikatúra, to čo si tam písal bola literatúra nonsensu.”, asi nemám správny zmysel pre humor.

Reblog z môjho tumblru.
» t.co/aC4VmTI1...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
hysteric  4. 3. 2012 20:14
To určite nie je tým že by to nebola karikatúra ale tým že si jednoducho medzi nami, ktorí vyrušujeme. Veď ja som síce z tej karikatúry dostala za 1 ale vytýkala mi to, čo bifľoškám (nie to nie sú jednotkárky, ale už bifle) pochvalovala.
Napíš svoj komentár