Friends FOREVER :'(

Prešlo iba 25 dní od toho,keď som mu povedala, čo k nemu cítim.
Síce sme boli opití ale ja si to pamätám a myslím,že aj on ale tvári sa, že nie.
Stále mám pred očami ten jeho šibalský úsmev.A jediné, čo mi to povedal bolo "Brzdi". Ale nepovedal,že mám úplne zabrzdit. Tak som to neriešila.

Asi pred dvoma týždnami sme ležali vedľa seba na lúke.Rozprávali sa vtipkovali, dokonca ma vláčil na rukách. Začalo sa stmievať a ja som sa triasla od zimi. Robil všetko preto len aby mi bolo teplejšie. Obímal ma, navrhol aby som si naňho lahla. No sme len kamaráti, aj keď som doňho šialene zamilovaná. Zas ma odvliekol na rukách, potom sme sa rozlúčili a on ma obial. Nechápala som. Neznášal obímanie.

Prišla som domov celá v rozpakoch z toho, čo sa stalo. Chcela som byť viac,než len kamarátka a toto sa mi lúbilo,ale čo on? Bola som z toho zmätená.
Neskôr som ho stretla, keď išiel z futbalového zápasu. Iba pozdravil.Nevyzeral,že bych chcel so mnou komunikovať.

Cestou zo školy ma zavolal von s jeho kamošom. Mala som trochu blbú náladu ale šla som. Išli sme na ihrisko, strielali na bránu, potom sme si šli zapáliť.
Nakoniec sme sa rozhodli,že pôjdeme do lesa na bicykloch. Bohužiaľ môj bol v pase. Takže som musela ísť peši. Jeho kamarát navrhol,že ma zvezie. Ponuku som priala.
Neskôr som zistila, že môj iba kamarát je zhúlený a riadne mu to hrabe. Tie jeho blbé narážky sa nedali zniesť.Naštvala som sa a šla sama peši.
Tí dvaja mi zdrhli. No nie ďaleko.

Večer som ich ešte stretla na ihrisku.Boli nejakí zdutý.Ani ma nepočkali,keď sme šli domov. Asi okolo osmej som ho vytiahla von.Našla som si nejakú zamienku, pretože som sa ho chcela spýtať na dôvody jeho správania.Raz robil všetko preto aby mi nebolo zima a potom sa správal jak idiot. Fajn. Nič som z neho nedostala.Zase sa choval jak magor.V ten večer ma strašne naštval.

V škole sa ukazoval pred jednou babou, o ktorej hovoril,že je to štetka a čupka a neviem čo ešte. To ma dosť nasralo. Žiarlila som. Ale on si ma ani nevšimol.
A cestou zo školy to bolo mlčanie jahniat.Ja som mala nahovno náladu a on tiež. Nenávidím to jeho "Čo ma po tom?!.. "

O par dní sme sa zase stretli na ihrisku. Tento raz ma počkal,keď sme šli domou.Už som to nemohla vydržať. Musela som. Tak som sa ho to konečne spýtala a povedala mu, čo je vo veci. Zistila som,že to robil iba preto lebo KAMARÁTOVI bola zima Vyhýbal sa slovám,ktoré som mu povedala. Ani on sám nevie poriadne prečo to robil. Nastalo trápne ticho. A asi po desiatich sekundách mi ponúkol čokoládu.

A jak som na tom teraz? V škole si ma vôbec nevšíma.Sesternica si namýšla,že spolu chodíme ale keď sa jej to snažím vyvrátit, naštve sa,že ju klamem.
On sa stále správa jak idiot. A mám pocit,že sme zase tam, ked sme boli.
Mám pocit,že budeme stále len kamaráti,aj keď ani tím si nie som istá, pretože mám pocit,že som mu úplne ukradnutá.Niekedy mám pocit,že má dosť veľké ego na to aby mohol mať niekoho rád. Mám pocit,že mu ide iba o seba. Ale ja ho poznám až moc dobre,poznáme sa odmalička. On nie je zlý ani namyslený. Podľa mňa to len hrá. Sama som si prežila takými situáciami ako on, viem aké to je, keď...( o tomto radšej pomlčím). Stále ho mám rada. Aj cez veci ktoré na ňom nenávidím ale bez nich by to nebol on. Takže kamaráti forever, aj keď dosť ludí si myslí,že aj tak raz budeme spolu.
Musím to nechať tak a už viac sa v to nerýpať.Ale je to ťažké,keď ho mám stále v hlave,furt nad ním rozmýšlam a neviem prestať. A ešte keď mám chuť v školskej jedálni hádzať po ňom jedlo ( ja viem,je to ujeté ) A neustále bojujem s pokušením zhodiť ho zo schodov ( to už mi asi fakt hrabe )
Ale keby sme si stále nezabŕdali do seba, to by sme nebolo my

 Denník

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu