Mám pocit,že to nikoho nezaujíma.Že som každému ukradnutá a vlastne aj keby ma ukradli, tak by si to nik nevšimol. A možno by som bola prekvapená,že by sa našiel niekto,komu by som chýbala. Vlastne som zvedavá,že ak by som fakt z ničoho nič zmyzla,koľko ludí by ma hladalo a koľkým by som chýbala.Chcem to vedieť.Nuž to by sa najprv muselo niečo také stať. A hrať sa na to,že ma niekdo uniesol,len preto aby som zistila koľkým ľuďom na mne záleží a že som fakt dobrá herečka, mi pripadá dosť úbohé.
V živote sa stále na niečo hráme. Hráme sa,že nam sú niektoré veci ukradnuté ale pritom nás trápia celé dni,týždne a možno aj mesiace. Robíme sa,že nám je fajn,že je svet krásný,smejeme sa. Ale je ten smiech skutočný? Ja sa niekedy smejem len preto aby som na pár sekund alebo minút zabudla na ten chaos,čo mám v hlave.
Vlastne je to naozaj chaos?
Keď sa nad tým tak zamýšlam,mám v hlave docela poriadok.Len túžim vedieť odpoveď na pár otázok,ktoré sa bojím niekedy vysloviť.A aj keď ich vyslovím,tú odpoveď nedosiahnem.Ostanem tam kde som a dúmam ďalej. Rozmýšlam nad životom,prečo som práve tam,kde som,koľko vecí som dokašlala a čo všetko som mohla urobiť inak.
Ale minulosť je už história a mňa dejepis zrovna nebaví.
A tak sa predieram životom ďalej. Získavám nové skúseností,učím sa z chýb,čo iné mi ostáva? Síce pokiaľ je človek zamilovaný,spraví tú istú chybu aj 10krát,pretože si myslí,že teraz to bude iné.Za to môže tá hlúpa nádej,ktorá vraj umiera posledná. Nádej,kvôli ktorej robím tie isté chyby pretože si myslím,že to bude lepšie. Tá poondiata nádej,bez ktorej sa nedá žiť,pretože dúfať ľudské. A tak isto robiť chyby je ľudské. A tak ich robím a stále dúfam.
Dúfam,že ten magor dostane raz,možno,niekedy rozum a pochopí,čo všetko som preňho urobila a začne si to vážiť. Že raz pochopí ako mi na ňom záleží a že ako trpím,keď sa mi snaží dať najavo,že som mu ukradnutá. Práve mi došlo,že ma využíva.Vlstne to som vedela vždy ale bolo mi to jedno.Vraj kamarát ...Á kurňa zase som pri ňom...Nemôžem ho z tej hlavy vyhnať von.To len ja sa vždy zamilujem do niekoho,kto nemá chuť mi lásku opätovať.
Fajn.... Hrajme sa,že mi je to jedno,jak to robím skoro furt. Herečka forever.
Ale niekedy ma to predstieranie už nebaví.Niekedy chcem aby to všeci vedeli,počkať, vlastne chcem aby ich to zaujímalo,je mi jedno či to vedia alebo nie.Vlastne viem čo vlastne chcem? Nikdy som to poriadne nevedela ale preistotu som vedela čo nechcem.Nechcem sa trápiť nad tým čo bolo,pokiaľ to neovplivní mojú budúcnosť na 2 roky a nebude to dôležité o 2 roky tak kašlem na to.
A kašlem na všetko,podme sa zas hrať,že mi je všetko jedno a že mi je tak fajn...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
slavka234
21. 10.októbra 2013 21:23
ešte len som názov prečítala a už tam chyba je
Napíš svoj komentár