kráčaš kráľovstvom ničoty.
Vidíš len cestu kľukatú,
červenou krvou poliatu, -
a cítiš ako sa diabol smeje.
Márne sa pýtaš čo sa deje...
Zrazu sa obzrieš za seba
a zazrieš bránu do neba.
Z diaľky už vidíš tú nádheru.
Nepremýšľaš a dáš sa do behu.
V tom sa však brána zatvorí
a tvoja nádej dohorí.
Sklamaný si sadáš na cestu,
no v diaľke badáš Čiernu nevestu
ako sa blíži na čiernom koni
a za ňou všetko ostáva v ohni.
Nemáš však silu a tak sa vzdávaš.
Napäto čakáš, oči si zatváraš.
Počuješ ako zoskočí z koňa
a si si istý - áno, to je ona,
samotná Smrť a ty máš tu česť.
Čakáš a silno stískaš päsť.
V tom zacítiš chlad jej dychu
a ona zabodne do teba dýku.
Vydýchneš posledný raz,
tvoje telo ovládne mráz,
no dušu,- tú ti zajme Smrť - Čierna nevesta...
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
krásne napísane