Kde som sa to ocitol?

Niekedy si kladiem otázku,
kde som sa to vlastne ocitol.
Ľudia sú zviazaný v povrázku
a žijú si bez pocitov.

Azda môže byť človek človekom,
ak neokúsil lásku a či sklamanie?
Každý vie všetko o niekom,
no nie je v tom viac hádanie?

Keď priateľ zradí ťa, zrazu
zabúdaš na krásne chvíle
a myslíš už len na skazu.
Azda však kamenné srdce bije?

Ublížiš, no tvrdíš, že len vraciaš.
V tom je už nepriateľ nahý v tme –
bezbranný a slepý. No ty sa neobraciaš
a tvojou vinou každú noc bdie....


A ja len každý deň kráčam ulicou
a pýtam sa: Kde som sa to ocitol?

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu