Pocit šťastia je prelud, halucinácia, nedosiahnuteľná méta...či? Či je človek len taký nevďačný a nevidí všetku tú krásu a dary čo má vôkol seba? Či? ! Odpusťte mi moju sebeckosť, odpusťte, ...viem ako ma všetci milujete a chcete pre mňa len to najlepšie, všakže? ! A čo tak nechať ma na pokoji, nechať ma dýchať a nechcieť odo mňa aby som sa musela rozhodovať....čo keby ste mi povedali, že chcete aby som robila to čo sa páči vám a zabudla na slobodu myslenia. Zotročte si ma! Dajte mi slobodu v neslobode! Je ľahšie ísť s prúdom ako viesť svoj vlastný. Je ľahšie sa nechať viesť za ruku ako hľadať pravdu sám a neistý. Šťastie je pičovina! Neexistuje nič čo by uspokojilo nenásytnú dušu človeka. Nič! Láska je falošná, alkohol prchavý, peniaze špinavé. Alebo je to Boh? Je on ten, ktorý naplní dušu šťastím? Vysmievajú sa mu. Vraj imaginárny priateľ na ktorého sme už pristarí. Trúfalosť.
Chcem byť niekym, kto si zaslúži šťastný život. Nonsens.

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár