15 minútová konverzácia + chlapská logika = -1 mozgová bunka v mojej hlave

,,Tak čo, ako ti to ide s priateľkou? Už si sa vybúril, že ste teraz tak dlho spolu?“ netrpezlivo som sa zahniezdila na sedadle a svoju tvár obrátila k nemu.

„No jasne. Svoje hormóny mám pod úplnou kontrolou. Len mi začína liezť na nervy tým, ako mi zakazuje a prikazuje, čo môžem urobiť a čo nie,“ nahlas si vzdychol a prstami si unavene prehrabol hnedé vlasy.

„Vitaj v bludom kruhu s názvom Vzťah,“ so škodoradostným úsmevom som mu zaspievala do ucha, aby sa trošku prebral k životu a nesedel tu ako dedko v domove dôchodcov.

„Tak to ti veľmi pekne ďakujem za povzbudenie. Najradšej by som z toho kruhu utiekol. Bežal by som ako o dušu, až kým by ma vlastné nohy nezradili a ja nepadol hubou do prachu.“
Vážne som teraz videla po prvýkrát v jeho očiach radosť?

„Ako keby si ma nepoznal. Ak si chcel povzbudenie, tak to si na zlej adrese. Vážne je to s ňou až také zlé?“ stisla som mu koleno, aby sa na mňa pozrel a začal ma aj plne vnímať.

Nepovedal nič. Iba si so smutnými očami chytil rukami krk a tváril sa, že nemôže dýchať.

„Chápem. Ale musíš k nej niečo cítiť. Toto... ak dobre rátam, je tvoj najdlhší vzťah. Väčšinou si baby menil každý týždeň, takže si ju nepodviedol ako tie ostatné.“ Pokúšala som sa do jeho mŕtvej duše naliať aspoň malú štipku nádeje.

„Čo si. Ja ju milujem. Počas nášho vzťahu som sa len raz vyspal s jednou babou, takže pohodka. Sme šťastne fungujúci pár,“ s kyslým úsmevom poznamenal.

Skamenela som. Netušila som či sa smiať alebo mu jednu tresnúť po hlave, aby si uvedomil, čo za kravinu mi teraz povedal.

„Asi som zle počula. Ty si sa vyspal s iným dievčaťom, ale nepodviedol si ju? Na akej planéte to žiješ, pretože okamžite sa tam sťahujem,“ s otvorenými ústami som hľadela na jeho uvoľnenú tvár a frajersky rozkročené nohy.

„Presne tak. Ja som za to nemohol, preto som ju nepodviedol. A tá planéta no... za jednu príjemne strávenú noc s tebou ťa tam zoberiem,“ provokatérsky žmurkol a naklonil sa bližšie k mojej tvári.

„Za tú tvoju poslednú poznámku si dáš facku sám alebo ti ju strelím ja.“ Neochotne sa odo mňa odtiahol a ja som už pokojnejšie pokračovala: „Zlatko, a ti doma nepovedali, že na sex treba dvoch,“ prihovorila som sa mu ako malému neposlušnému dieťaťu.

„Tak sorry, že som chcel, aby sme sa obidvaja odreagovali. Miláčik, mne nemuseli nič hovoriť, ja som si to hneď aj vyskúšal.“ Víťazoslávne sa zaškeril a rozhliadol okolo seba. „Keby si si to s tou nocou rozmyslela...“

„Radšej ťa stopnem, lebo ti skutočne jednu tresnem. To sa to dievča na teba holé hodilo a znásilnilo ťa, že si si nedokázal udržal kamaráta v nohaviciach?“ v neuverení som krútila hlavou nad jeho myšlienkovými pochodmi.

„Ty si tam bola?“ šokovane vykríkol a potom nasledoval výbuch smiechu. „Robím si srandu. Boli sme obaja opití a ona bola dosť nažhavená. Predsa som ju nemohol odmietnuť?“ spokojný sám so sebou sa oprel o sedadlo a privrel oči.

„Jáj ty môj záchranca nadržaných dievčat,“ sarkasticky som vyslovila.

„Ale, aby si si nemyslela, že som nejaké sviňa, tak som sa priateľke priznal. No nie som skvelý, mám charakter.“ Štuchol do mňa a netrpezlivo čakal na môj súhlas s jeho názorom na svoju osobnosť.

„Ty si normálne ´vysnívaný princ´ pre všetky zblúdilé romantické duše. Ale, aby si si nemyslel ty, že som zaujatá, tak máš jeden malý plusový bod aspoň za priznanie. Väčšinou na to ostatným chlapom chýba chrbtová kosť.“

Už sa nadýchol, keď som ďalej hovorila: „Lenže máš ďalších desať mínusových za to, že si to vôbec spravil.“

Jeho široký úsmev zamrzol a postupne sa zmenšoval, až skončil pri ovisnutej grimase.

„Si na mňa nahnevaná?“ útrpne na mňa hľadel a čakal na odpoveď.

„Nie som. V mojej životnej filozofii je aj to, že vzťahy nie sú len o sexe, takže pokiaľ ju ešte stále miluješ a už jej nezahneš, tak na teba nepoviem ani jedno krivé slovo.“

Postoj tela sa mu uvoľnil.

„Skutočne si to vážim.“

„Máš čo,“ zaškerila som sa. „Vystupujem, tak sa maj.“
Pretisla som sa k uličke, keď na mňa stihol zakričať: „Tá ponuka na našu spoločnú noc stále platí.“

Zakývala som mu a odignorala všetky pohoršené pohľady spojené s poznámky o skazenosti dnešnej mládeže.

„Niektorí ľudia sa nikdy nezmenia,“ pokrútila som hlavou a vyšla do sveta, kde sa za neveru už asi nepokladá nič.

 Blog

18 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu