Citovo vyštavená

ťažko podporiť a chápať niekoho s paranoiou, lebo bude z toho paranoidný, že to nie je len tak..

Musím sa priznať, že na tvoj príspevok som narazil náhodou a to preto, lebo som si všimol číslo 21 u tvojho nicku. Je to moje šťastné číslo a jednoducho mi vrazilo päsť do oka. K tvojej úvahe…Nie si prvá ani posledná, ktorá má podobné myšlienky. Niektorí chlapi sa k tomu stavajú egoisticky, iní sa tvária, že to chápu, pritom je im to ukradnuté a tí tretí sa to úprimne snažia chápať. (Nakoľko je dokázané, že ženská myseľ je v mnohých prípadoch tak nevyspitateľná, že presne ako píšeš, môžete hľadať problémy aj tam, kde nie sú.) Patrím medzi tých, ktorí sa snažia, no niekedy je to naozaj ťažké, až zúfalé. Obzvláš, keď mi na danej žene veľmi záleží. Ako chalan ti môžem poradiť, aby si bola v takom období čo najviac medzi priateľmi alebo s rodinou. Podľa mňa nie je nič lepšie než spoločnosť ľudí, ktorých má človek rád. Ale v mnohých prípadoch je naozaj najlepšie nahodiť úsmev na tvár a kráčať ďalej, len pokým tým neoklameš samú seba. Ignorácia negatívnych vnútorných, depresívnych a paranoidných stavov a myšlienok nie je dobrá. Myslím, že ako odborník by postačila dobrá priateľka alebo priateľ. Každopádne hlavu hore a dôležité je neprestávať veriť. Slnko za mrakmi sa skôr či neskôr ukáže.