Ty ani nevieš čo sme to spravili,
bola hlúposť že sme to nenapravili..
Mohla sa to skončiť i tak,
no skončilo to celé naopak..
Možno som mal z toho strach,
ale z toho je už iba usadený prach..

Ja už nemusím Ti nič vravieť,
mne stačí už iba dvere zavrieť..

O veľa času sme sa okradli,
už ani neviem kam sme to spadli..
K ničomu to neviedlo,
a spoločné čo sme mali, smeruje na dno..


Už ani nevieš ku ktorej máš ísť strane,
je mi Ťa celkom ľúto, no občas sa i to stane..
Už ma ani nevieš oklamať,
tvoje prázdne reči ma nebaví,
do deravého šuflíka odkladať..

Už aj to posledné, čo spoločné sme mali spolu,
už nič nezostalo a nevidím to ako smolu..
Už aj to tvoje „Skúsme to znova“
beriem iba ako zbytočné slová..


Všetko odchádza dolu vodou,
a s ňou aj plno sporných dôvodov..
I tie posledné zvraty,
a ja sa pýtam „A ty?!“

Už mi prosím pokoj DAJ,
a zo srdca Ťa prosím: „Na mňa sa nehnevaj“

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár