hodnoty odvahy sme si cenili.
Nestačili tie dlhé chvíle náreku,
spomienka veľa dáva človeku.
Aké ťažké je opustiť svet ktorý miluješ,
a vôkol teba svet a nevieš čo v ňom chceš.
Chceš ísť ďalej, no nie je nik kto pomôže,
strach vo vnútri cítiš, čakáš ako Ťa premôže.
Zdá sa ti to rovnaké a stále len to isté,
spomínaš si na múdrosti v zabudnutom liste.
Nesnaž sa už vnímať pochabné múdrosti,
a nie si z tých, čo chcú žiť z milosti.
Pociťuješ, že padáš na dno,
a vo vnútri skrývaš prázdno.
Prečo si nevieš uznať svoj omyl,
a vo vnútri pocit, že sa už zlomil.
No vo vnútri ten omyl stále je,
a pritom s tebou neustále bojuje.
Tvoji smutné oči pomaly zhasínajú,
samotu a smútok v sebe ukrývajú.
Zavri si ich a choď do ríše snov,
vytvor si mlyn, ktorý bude hrou.
Pomelie smútok, až do krutej smrti,
a to bude dôvod prečo sa mlyn krúti.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
spider333
26. 12.decembra 2008 17:12
Takze velmi zaujimave..smutne (ako vzdy) ..ale je to dobre
Napíš svoj komentár