Popri vysokoškolskom živote, to bola úplne skvelá cesta, kde som sa naučil zopár vecí. Asi najviac vážiť si peniaze, zdravie a hlavne ľudí. Ono si to mnohí povedia: „To je chudák, že tam robí!“ Pritom fakt nás tam bola kopa študentov od budúcich právnikov, ekonómov, medikov, informatikov až po nádejné tváre strieborného plátna – poslucháči VŠMU..
Našiel som si tam úplne super kamarátov, dokonca mám pocit, že na celý život. Lenže keď si túto vetu poviem, tak sa väčšinou niečo pokazí v tých ľudských vzťahoch. Preto ju radšej píšem
Vlastne ono to všetko prišlo tak rýchlo, že s niektorými som sa ani nerozlúčil. Jedného večera som si poslal životopis do jednej banky a zrazu mi volajú: „Viete zajtra prísť?“
A tak som prišiel a zobrali ma. Fakt som to nečakal, lebo všetci mi hovorili: „Tam sa dostaneš iba cez známosť.“ A možno som tá výnimka, ktorá toto pravidlo potvrdzuje. Bolo super, že zrazu som pričuchol k veciam,ktoré študujem a mali by ma baviť.
Priznám sa, že Euba ma skoro vôbec nebaví, ale keď som sa už na to dal, ten rok a pol do piataku nejak vydržím. Inak som už bakalár. Toľko toho okolo. A vlastne sa nič nezmenilo. Len rodičia boli pyšný na mňa aspoň jeden deň.
Dokonca ako bývali barista som dostal kávu zadarmo. To bolo niečo. Stálo za to sa mi učiť od nevidím do nevidím a pár krabičiek cigariet pred študovňou na intráku. Ale nebojte sa – nie som fajčiar. Len ma to s dobou kávou ukľudňovalo. A čo ma ukľudňuje teraz? Čaj s medom a keď vonku krásne fúka – v prípadoch ak som pred tým oknom v teple domova.
Uff.. Ale teraz premýšľam, že aký bol vlastne ten rok 2014. Priznám sa, že chcel som stihnúť oveľa viac ako som stihol, ešte mi ostali takmer celé tri dni. Ale tie nechám tak nech plynú. Tak ako čas. Spravím si dobrý čaj a budem jak pán. Inak ten čaj je šípkový. Som v novembri keď hrialo slniečko chodil po poľných cestách a zbieral šípky, čiže ak to číta niekto, kto má pozná a býva blízko – dobehnite (aj med je domáci).
Vlastne chcel by som sa poďakovať všetkým ľuďom čo som stretol, či už tým, čo ich stretávam každý deň, alebo tým, ktorých som stretol v pri menení práci, alebo tým, ktorí bývali na intráku, dokonca aj tým, ktorí cestujú vlakmi zadarmo.
A nakoniec všetkým daňovým poplatníkom, lebo len vďaka ním sú tie vlaky. A vďaka tým, ktorých si krajina zvolila a "trocha" nedomysleli.. ďakujem, že som s kamarátmi mohol prežiť vianočné trhy v troch mestách. Že za ten mesiac a pol som konečne zistil, že Slovensko je krásne a že chcem ísť po skúškovom do Košíc, do Banskej Štiavnici, Kremnici, Trenčína, Levoči, Skalici, Prešova a aj do Kremnici.
V tom Novom roku 2015 nech ste všetci zdraví, šťastní, milovaní, úspešní a nezabúdajte, že stále niekoho chyťte za ruku a po tomto niekedy škaredom svete sa Vám bude kráčať krajšie.
PS: Chcel som fotku do BLOGU? To sa už nedá?
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár