veľká hora je zložená aj s malým kameňom.
Prameň vždy určuje aký si máš vybrať smer,
som občas tvrdý ako kameň, a preto mi ver.
***
Rád stojím pevne nohami, pod sebou mám čiernu zem,
občas sa mi zdalo, že som z tých, čo všetko smiem.
Prišlo tvrdé delenie, spolu vytvorenej radosti,
prázdne miesto ostalo, vyplnilo sa zdvojením bolesti.
***
Chcel som kričať, bojovať o teba, pod tým nátlakom,
nedokázal som Ťa nechať, chcel som veriť zázrakom.
Dlho času budem potrebovať, na zahojenie tých hlbokých rán,
jazvy ako spomienky a prachom zapadajúci s fotkou rám..
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár