nad mojou hlavou prehnali sa straky,
boli to asi zlé znaky,
zrazu prichádzajú čierne mraky..
V diaľke vidím rozpadnutý dom,
zrazu buchol silný hrom,
a straky sadajú na starý strom..
Zrazu strach a bolesť cítim,
a zo všetkého seba viním..
Bez priateľov si v živote sám,
bez nich kráčaš k čiernym nebesám..
Možno mnohé nechápali,
no možno iba viac strachu mali..
Čas to mohol napraviť,
a to zlé sa mohlo stratiť..
no život na omyly JE príliš krátky,
keď nato všetko pozriem spiatky..
Možno by som Vás aj mal,
no život sa s nami občas zle hral..
Možno som to nechcel povedať,
možno by som Vás aj nahneval..
Pochopenia by som nedostal,
a tiež sám by som ostal..
Pravý priateľ má rád,
bez toho..
aký majetok a ...pohľad na život máš..
Občas sa bojím vášho sklamania,
a život bez vášho objatia..
Nezabúdaj! že v živote sme prežili mnoho,
teraz nepôjde o to čo je ale čo bolo..
Priateľom rovnakým ti budem ,
na veky, do konca života ...sľubujem...
Báseň
Komentuj
6 komentov k blogu
1
elwinko
20. 5.mája 2008 00:03
Také úprimné vyznanie..
2
no ta tretia sloha nema chybu a aj tie posledne dva verše ..PS: nemas začo
3
iiiiiiihaaaaaaa ....klobuk dolu....velmi pekne ....precitala som si to parkrat a je to pravda,len aby to tak vsak zostalo
4
velmi pekne podanie obav a citov v basni ktora vyuziva podla mna nadherne prirodne motivy zaciatok je taky deprsivny a to sa mi strasne paci...
Napíš svoj komentár