Za tých 17rokov čo žijem som spoznal mnoho ľudí a ešte asi mnoho spoznám. Niekedy prídu ľudia ako vietor a spolu s tým vetrom aj odídu.. No časom som zistil, že sú aj taký ľudia, ktorý na mojom srdci zanechajú ryhy šťastných, ale aj bolestných spomienok.. Na nich si vždy budem pamätať, na tie hodiny smiechu, ale aj hodinu smútku..

„Nič nezostane stále..“ asi takto by som začal. Najprv sme sa spoznávali, potom prišli prvé vážne rozhovory a neskôr aj vzostupy a spoločné pády.. Inokedy prišli nekonečné rozhovory a zrazu prišli dlhé chvíle ticha. Priateľstvo sa neráta podľa počtu darčekov, ale podľa spoločných chvíľ, spoločných tajomstiev či trpkých prehier.. Vraví sa že „V núdzi spoznáš PRIATEĽA..“ Práve on je ten kto prichádza, keď Ťa všetci opustili, práve on ti podá ruku a pomôže ti z toho najhoršieho.. Práve tie nekonečné hodiny rozprávania o všetkom a konkrétne o ničom, sú jednou z prísad k pevnému a dlhodobému priateľstvu..
V živote prídu mnohé skúšky a s tými skúškami i mnohé zmeny.. Vtedy sa niečo konči a niečo iné začína.. Niektorí naši priatelia sa, bohužiaľ, len mihnú v našom svete, no možno v nás zanechajú najväčšie stopy, ako nikto iný.. (Ďakujem)

Tak či tak, je to hlboké citové puto, ktoré nezlomí ani čas ani vzdialenosť.. Viem že priatelia prichádzajú a po čase odchádzajú.. Viem aj to, že v ich živote nebudem prvý večne a ony nebudú prvý zas u mňa.. Myslím si že láska je silnejšia než priateľstvo a časom príde rodina a povinnosti k nej..
Život je ako sínusoida, raz sme hore a inokedy dole.. Úprimne neviem kde som, či hore či dole.. Ale pevne verím že keď raz budem hore, že sa so mnou budú tešiť aj ostatný a keď zas budem dole, dúfam, že sa nájde aspoň jeden priateľ ktorý mi pomôže.. Veď cesta z dna vedie iba smerom hore.. Možno sa pýtate otázku, či by som chcel byť na vrchole, možno to bude znieť namyslene ale moja odpoveď je NIE.. Aspoň nie teraz, kebyže som na vrchole, bolo by to pekné, ale zároveň ťažké sa tam udržať.. Vrchol šťastia by mal ísť postupne a najradšej by som bol, kebyže ten vrchol príde na smrteľnej posteli a zomrel by som v tom, že môj život za niečo stál.. Možno spravím niečo zlé a nikomu ublížim, možno sa nestihnem ospravedlniť a tak teraz poviem PREPÁČTE ak som Vám dačo zlé spravil, alebo niečo zlé spravím..

Na záver si každý z nás povedzme, aké je naše správanie k priateľom a či to, čo od nich čakáme, sme pre nich, ako pre priateľov, plne ochotný urobiť..

 Úvaha
Komentuj
 fotka
gaaragirl  25. 7. 2008 15:57
pekne napísané a úprimné

a vieš čo? máš úplnú pravdu
 fotka
pawlo  25. 7. 2008 18:03
Ako keby si mi vravel z duše
 fotka
ewellyne  23. 1. 2009 21:43
opäť krásna úvaha!!
Napíš svoj komentár