v poslednej dobe premyslam nad jedinou vecou...nad mojim zlatickom,je nim moj priatelom s ktorym som veelmi dlho,bude tomu uz viac aj ako rok..spolu sme vela toho preskakali,prezili dobre aj zle...aj napriek tomu,ze mi dokazuje ze ma ma rad,z casu na cas na pochyti taka nostalgia,ze ma nema rad...obcas mi len tak zo srandy povie nejaku narazku,nie nejak extra drasticku,aleaj tak...beriem si to vsetko k srdcu,az prilis.napriklad ked sme u mna doma,buchne ma vankusom a ked mam nahodou len trosku horsiu naladu...joj,koniec...vezmem si to hned k srdcu,odujem sa...ale ano,aspon si to priznam.a takto nejako to funguje poslednych par dni...nemala som nejako extra dobru naladu,boli sme obaja po zabave a unaveni...a ked sa unava da dokopy len s malinkym provokovanim...viete si predsatvit ako to muselo vyzerat..preto som aj vcera vecer nechcela byt..nechcela som aby sme sa znova pohadali...asi som urobila aj dobre,lebo dneska je zase vsetko ok...a dufam ze dlhu dobu znova ja bude....majte sa pekne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár