- Ahojte!- pozdravila nás, keď nás zbadala.
- Vidím, že ti už nemusím predstavovať Josha.- dodala milo.
- Mami, veď som ti hovorila, že chodíme už týždeň to tej istej triedy.- ozval sa Josh.
- Naozaj? To je skvelé?!- teraz sa ozval môj otec.
- Áno! Veď som to aj ja hovorila tebe, ocko?!- to som bol ja.
- Ďakujem, Brat za kávu.- povedala Joshova mama otcovi so sladkým úsmevom.
- Nemáš začo, Melinda.
- Ahoj, Kate! Poďme domov, Josh!- usmiala sa na nás. Prekvapilo ma, že vie moje meno, totiž sme sa ešte odvtedy, čo sa sem prisťahovali, nestretli.
- Dovidenia, pani Taylorová. Ahoj, Josh. Stretneme sa zajtra ráno!- rozlúčila som sa, ale som na Josha žmurkla, aby vedel, že sa ešte cez okno porozprávame. Žmurkol aj on, aby som vedela, že rozumie.
Pani Taylorová ešte dodala:
- Nie som taká stará, hovor mi Melinda.
- Dobre pani...... Melinda.- odvetila som.
Melinda hodila oslňujúci úsmev na môjho otca a odišla. Josh kráčal za ňou. Podišla som k otcovi a vtiskla som mu pusu na líce.
- Ahoj, ocko! Mám taký pocit, že Melinda ide po tebe!- lišiacky som sa naňho usmiala.
- Netáraj sprostosti!- odbil ma.
- Ako myslíš. Ja som ťa varovala!- zvolala som a vošla do domu a do mojej izby. Vytiahla som si z tašky zošit a pero a zahĺbila som sa do príbehu. Prebudil ma až hlas, ktorý volal moje meno. Išlo to od vedľa, od Josha. Otvorila som okno.
- Len som ti zabudol dať toto.- podal mi niečo v obale. Dočiahla som nato, totiž naše domy sú od seba len meter.
- Čo to....- nestihla som dopovedať otázku, lebo ma prerušil.
- Pozri si to, až keď zatvorím okno a nevypytuj sa.
- Ďakujem!- poďakovala som pre istotu.
- Len si to pozri!- odvetil a zatvoril okno.
Čumela som na čierny obal v mojej ruke. Čo to môže byť? Už okno zatvoril, tak sa nato môžem kuknúť, nie? Sadla som si na posteľ a otvorila som obal. Už druhý raz v tento deň mi srdce prestalo biť. Bola to kresba. Opäť som tam bola ja, ale teraz tam bol aj on. Stáli sme na našej verande, tvárou k tvár, držali sme sa za ruky a.....dotýkali sa naše pery. Nemohla som tomu uveriť. Čo to môže znamenať? Snáď mi vyznáva lásku? Bola som zmetená! Pozerala som sa pred seba a hlavou mi vírilo milión otázok. Zas a opäť som počula ako dakto volá moje meno. Bol to ON.
- Páči sa ti to?- bojazlivo sa opýtal.
Prikývla som.
- Pozrela si sa aj na druhú stranu?- opýtal sa.
Pokrútila som hlavou.
- Tak sa pozri!- vyzval ma.
Pekným, úhľadným písmom tam bolo napísané, toto: ..........
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár