Chlapec odvedľa V.

.......toto:
MILUJEM ŤA!
VEĽMI!
OD PRVEJ SEKUNDY, ČO SOM ŤA UVIDEL.
VIEM, ŽE JE TO ABSURDNÉ, ABY SI CÍTILA TO ISTÉ, ALE CHCEM ABY SI TO VEDELA!
ODVTEDY, ČO MI ZOMREL OTEC SOM BOL AKO STRATENÝ. (tak predsa)
ŽIL SOM LEN PRETO, ABY SOM KRESLIL.
KRESLENIE DRŽALO VO MNE ŽIVOT.
DO TERAZ BOLI MOJIM ŽIVOTOM KRESBY, ALE OD TERAZ SI MOJIM ŽIVOTOM TY!!!
ĽÚBIM ŤA!!!

Bolo to... bolo to... veľmi romantické. Slzy sa mi od dojatia tiekli po tvári. Pozrela som sa naňho. On mal nahodený spýtavý pohľad.
- Ja...ja...- zajachtala som.
-Ach...!- zrazu bol veľmi smutný.
- Keď je to tak....tak, ahoj!- chcel zatvoriť okno.
- Počkaj!- vykríkla som.
Zdvihol pohľad:
- Aj ja ťa milujem! Od prvej chvíle, čo som ťa zazrela, len som si to bála priznať.
- Poď dole!- odvetil a vybehol z izby.
- Čakaj!- vykríkla som za ním, ale už ho nebolo.
Zbehla som po schodoch tak ticho, ako som len vedela, aby som nezobudila otca. Čakal ma pred domom. Vybehla som a vrhla som sa mu do náručia. Pobozkal ma! Keď sa naše pery rozdelili, rozrehotali sme sa, lebo sme stáli presne tak, ako to on nakreslil. Bola som taká šťastná!
- Ľúbim ťa!- zašepkal mi do ucha.
- Keby som ťa stratil....
- Nikdy!- znova sme sa pobozkali.

Nakoniec vysvitlo, že Melinda neide po otcovi, ale sa rozprávali o nás ( o mne a o Joshovi ).
Prekukli nás. Vedeli, že sa celé noci zvykneme cez okno rozprávať. Vedeli od prvej chvíle, že sme sa jeden do druhého zamilovali. Vraj, to na nás videli. Melinda povedala, že Josh o ničom inom nehovoril, len o mne. A aj ja som hovorila len o Joshovi.

Nakoniec som dopísala príbeh a Josh mi nakreslil ilustrácie. Dala som to prečítať otcovi a ten povedal, že má kamaráta, ktorý hľadá takéto mladé talenty a porozpráva sa sním.

Som plná očakávania! S Joshom sme nervózni. Totiž, otec sa s ním stretol a dal mi môj rukopis s Joshovimi obrázkami. Odpoveď máme dostať štvrtok. Ak sa im to bude páčiť, tak mi vydá knihu.

Jupííííí! Kiežby sa to podarilo?!

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu