Viem, život je už raz taký. Vzostupy a pády. Sklamania a...
Strata myšlienok, ale aj neskutočné množstvo.
Vydám zo seba všetko, pretrhnem nite a vytvorím si nové JA. Naivnejšie.
Bolo by to fair? Fair, voči tým, čo sú za mnou? Nie, ale netrápi ma to.
Chcem ukázať, nie iným, ale sama sebe, že sa viem aj ja zmeniť, stačí len chcieť. A ty? Ty sa môžeš strčiť!
Nezaujíma ma tvoj názor a ani názor ostatných. Koľko ich vlastne je?
Vieš čo? Nechcem to vedieť.
Musím sa nadýchnuť, aj mne chýba kyslík.
Oplatí sa zisťovať, či som spravila chybu alebo či to tak má byť? ? ?
Veď aj "môj tieň sa už naučil kráčať mi v pätách".
Ale "mám už po krk vety- život stratil cieľ"!
Môžeš ísť, začať od znova. Vytvoriť si lepšie podmienky na život ďalej. No ja spomienkach skrytá už nemám síl.
Takto to už ďalej ísť nemôže...
Vytratím sa ti zo života, skryjem sa niekde v kúte a bude dobre. Bude ti lepšie. Bezomňa...
"Dávno som pochopila, že všetko sa mení. Ja inam kráčam a ty inde spíš..."
Ja sa už nevládzem ďalej pretvarovať a tvrdiť ti, že som sa cez to dostala. Nie, nedostala....
Som v tom ešte aj doteraz po uši.
Už končím, áno.
" Ja zostanem stáť, ty môžeš ísť"
Strácam sa ti.... na veky vekov...Amen.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár