Mysliac....

Sedím tu, v izbe
a pozrám sa na mesiac,
kochám sa v tom svetla
na teba mysliac.

Mysliac na teba
a na udalosti,
ktoré sa stali, keď
sme si to konečne priznali.

Priznali sme si,
že sa ľúbime,
strpčovali nám život
minúty neprežité.

Priatelia to vedeli skôr,
vedeli to skôr než my,
pre seba si to nechali
a nám nič nepovedali.

Až raz, keď sme sa
znovu stretli,
naše srdcia poskočili,
udreli do nás blesky.

Cítili sme sa zvláštne,
potili sa naše dlane
i motýliky sa zjavili,
v žalúdkoch si poletovali.

Píšem túto báseň
vo svetle mesiaca,
na teba mysliac
a na teba spomínac.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu