Sedím tu v izbe, pozerám sa na mesiac, kochám sa v tom svetle na teba mysliac. mysliac na teba a na udalosti, ktoré sa stali, keď sme si to konečne priznali. priznali sme si, že sa ľúbime, strpčovali nám život minúty spolu neprežité. Priatelia to vedeli skôr, vedeli to skôr než my, pre seba si to nechali a nám nič nepovedali. Až keď sme sa znovu stretli, naše srdcia poskočili, udreli do nás blesky, hromy. Cítili sme sa zvláštne, potili sa naše dlane i motýliky sa zjavili, v žalúdkoch si poletovali. Píšem túto báseň vo svetle mesiaca, na teba mysliac a na teba spomínac. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj