Viem, viem. Netreba mi to hovoriť. Bolo tu už zopár blogov o tom, kto a ako veľmi nenávidí Vianoce. Ale čo ak to myslíme naozaj tak?
Priznávam, že budem rada, ak si budem večer môcť vybaliť svoju novú knihu. Ale nie preto, že by ma to prekvapilo. Ale preto, že si ju už konečne budem môcť prečítať.
Ale teraz k veci. Nenávidím to (ale to ste sa už dovtípili). Jednoducho neznášam tieto dni plné pretvárky, falošných úsmevom a prianí. Je to o niečom inom? Nemyslím.
A aj tak. Už tri dni nie nerobím len otročím. Uznávam, že rodičom treba pomáhať, ale zas všetko s mierou. Netreba mi zobrať chuť už ani zo zákuskov.
Nemám to rada. Každý sa u nás doma tvári ako ten najsvätejší svätý. Počnúc mojou starou mamou, ktorá sa tvári ako najmúdrejšie. Pritom má ukončených 8 tried základnej výučby a nič viac. Ale ani nepracovala. Odkedy skončila školu bola len žienkou domácou. Ale keby aspoň niečo robila! Jej jedinou záchranou bola jej matka. Žila s ňou, varila a prala na ňu a na jej manžela (môjho starého otca).
Nikdy nič nespravila!
A práve tento čas. Práve ten čas plný "lásky" na ma vyskakuje. Vraj, škoda, že sa nedožije toho, čo ja v živote dokážem. Samozrejme, že to myslela ironicky.
Nech ide do piče! Nech mi už dá konečne pokoj! Čo ešte stále odo mňa chce???
Myslí si, že je stredom vesmíru. Stále dookola opakuje, že by bola zvedavá, čo by sme robili keby jej nebolo. Vraj by nás špina zjedla.
Jasnéé....už vidím. Pýtam sa len, čo by bolo s ňou bez nás. Keď nič iné nerobím piatok večer, keď sa vrátim z intráku len umývam riad. Umývam TÝŽDENNÝ riad. Lebo, tá krava sprostá, je lenivá ešte aj to spraviť. A vraj, keď bola mladá, tak si vždy, opakuje, vždy poupratovala a potom sa v tom kochala.
Úprimne, je mi do smiechu.
A aby mi to ešte nestačilo. Ona je zvedavá, či nedopadnem aj ja tak ako XY. (XY bolo dievča som bolo 2 týždne nezvestnou v našej dedine. Popravde, vydala sa na cestu šľapky. Verejné tajomstvo.) A o ma teda rozčúlilo do nepríčetnosti.
Kritizovať vie, to teda áno. V oku iného aj triesku, vo svojom ani plot nevidí.
Zošaliem. Raz tu zošaliem.
Je mi "dobre" len na intráku. Tam jej bosorácka ruka nedočiahne. Tam mám aspoň ako-taký pokoj.
Pýtate sa inak, čo moja mama? Tá to už nechce počuť. Tá z nej má tiež dosť. Vraj ako nás takto mohla vychovať. Ako si mohla dovoliť naučiť nás hubovať.
Tak, "milá" starká!
Oznamujem vám, že naša matka nás na to naučiť nemusela. S vami sa žiť nedá. Bolo to prirodzené. Viem, že je to morbídne a neslušné, ale prajem si, aby ste čím- skôr skapali. A skúste sa vrátiť a mátať ma v snoch, vy ste toho schopná!
P.S.: Nenávidím vás.
A nie len ju, ale aj Vianoce. Pretože musím byť doma. Pretože mi ona strpčuje život.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
loveistheanswer
24. 12.decembra 2010 02:07
chápem, ale ako vravíš, jeb na to
2
@loveistheanswer Hej, hej. Ja by som na to rada, len niekedy sa mi to ľahko hovorí, ale ťažšie koná.
Napíš svoj komentár