Nikdy som sa nezastávala tých, ktorí nemali pravdu. Nerada som bola klamanou, aj keď som klamala. Zopár ráz som zatajila isté skutočnosti, ale (v podstate) len z dobrej vôle. Inak by to ubližovalo. Bola som ticho, nepovedala som nikomu nič. Ale je to hriech? Veď som len pomáhala. Je zlé, keď poslúcham jedného a nepoviem druhému nič? Som zlým človekom? Som diabol v tele človeka? Som ja tá, ktorá ubližuje?

Verím v Boha. Verím, že existuje. Ale pripúšťam aj Darwinovu teóriu:

ADAM = OPICA --> ČLOVEK

Ale je to správne? Môžem sa na to takto pozerať? Môžem skĺbiť sväté a svetské? Nikto mi nepovie, žiaľ, nik. Prečo? Lebo nevedia, oni jednoducho, NEVEDIA. Sme sprostí, hlúpi a najmä naivní. Každý jeden z nás!!! Veríme jeden druhému. Schvaľujeme sprostosti, hovná!

HOVNÁ!

Keď je to niečím banálnym podložené.

SPROSTOSTI, SPROSTOSTI, SPROSTOSTI!

Úprimne? Mám toho dosť, naozaj!

Nechcem sa v noci budiť s pocitom stiesnenosti. Nechcem vidieť čierne postavy pri mojej posteli. Nechcem sa báť tmy.

Ha druhej strane sa chcem usmievať, tešiť sa zo života. Chcem mať rada samú seba. Chcem mať konečne niekoho, kto ma podrží a ukľudní. Objíme a nepustí.

Nie naveky, to nemôžem žiadať, len na určitú dobu. Len kým sa pozbieram, kým sa z tohto celého dostanem.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár