Nevedela ako a kam utiecť.
Mala už dosť osočovania v rodine. Mala dosť maminých rečí, že sa s otcom rozvedie. Stačilo jej!
A stará matka, čo v tom svoju dcéru ešte podporovala? Ja takým istým pokrytcom. Mala toho plnú hlavu.
Teraz tam teda sedela. Čumela do blba. V očiach prázdny pohľad. Najradšej by utiekla, zmizla.
Aby sa upokojila, schytila svoju gitaru. Brnkala si na nej melódiu plnú chaosu.
Zrazu ju odhodila. Postavila sa. Spravila krok k oknu a rozvzlykala sa. Otvorila okno dokorán. Vyliezla na parapetu.
Dúfala, že niekto vojde a zastaví ju. V dome však bolo hrobové ticho, akokeby sa pripravovalo na nasledujúce dni.
Naposledy si obzrela izbu. Otočila sa tvárou k nebu. Roztiahla ruky...vzlietla. Opantávala ju sloboda, ticho mier. Hlavne ten mier...
...v srdci.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár