Bol raz jeden chalan.Mal asi tak 180 cm a 90 kilov.Hej,bol tučný.Nie moc,ale jeho to v poslednej dobe veľmi trápilo.Niektorý sa mu smiali,pre niektorých zase neexistoval.Ale mal skupinku kamošov.Dokopy ich bolo 5.Mal ich rád a samozrejme aj ony jeho.Lenže,jeden mal za najlepšieho kamoša druhého,druhý zasa tretieho,tretí prvého ale nikto nemal za naj kamoša tohto spomínaného chalana.Inak,volal sa Mišo.Bola to dalšia vec,ktorá ho trápila.A medzi dalšie partrilo to,že si myslel,že nemá talent.Jeho kamoši mali,jeden vedel výborne hrať na husliach,další bol dobrý v športe,tretí bol dobrý herec,ale on nič.“Keby som aspon schudol,alebo bol krajší do tváre,možno by len stačilo,keby som bol pre niekoho naj kamoš.“rozmýšľal Mišo potichu.Takto ubiehali dni,ked sa Mišo zožieral.Rozmýšľal ešte o jednom dievčati z triedy.Ona si ho však nevšímala.Ked si písal s kamošom,“Vieš,ved ona má také nádherné hnedé vlasy a oči modré ako more.Postavu má dokonalú.“Tak prečo za nou nejdeš a nespýtaš sa či nejde s tebou na rande?“pýtal sa ho kamoš.“Ked ona ani nevie,že existujem.Ale je to tak lepšie.Lepšie akoby sa mi mala vysmievať,ako ostaný.Radšej nech ma ignoruje.Aspon to menej bolí.“Jeho kamoši sa teda rozhodli zakročiť.Napísali jej na pokec pod cudzím nickom,ktorý mal byť samozrejme Mišov.Správa znela asi takto:“Ahoj,tu je Mišo z triedy,vieš ten ktorého ignoruješ.Ale,ja ti chcem povedať,teda lepšie povedané napásať,že ja ťa neignorujem.Pre mna si to najkrajšie a najlepšie dievča.A tak sa ťa chcem spýtať,či by si nešla na rande.Ale asi už poznám odpoved.Nevadí.Len mi prosím odpíš.Chcem vedieť odpoved aj ked bude bolieť.“Večer prišla Mišovi na mobil sms-ka.“Aoj,tu rp-čku čo si mi písal,ja ťa vôbec neignorujem.Naopak,všímam si ťa.Aj ked sa ti to možno nezdá.A k tomu rande,jasné,možme ísť,príd zajtra v škole zamnou a dohodneme sa J.“Mišo najskôr nechápal,čo to má znamenať.Ale nakoľko poznal svojich kamošov o chvíľku mu to došlo.Bol na nich chvílu nahnevaný,ale neskôr sa hnev premenil na vdaku.Na druhý den,stále pochyboval či to nebol žart,ale ked prišiel k nej a ony sa dohodli na mieste a čase,bol si istý,že to nebola lož.Rande prebehlo super.Padla aj pusa na líce..“A prečo sa ti vlastne páčim?Ved som škaredý,tučný,nemám žiadny talent.Tak čo na mne vidíš?“spýtal sa Mišo narovinu.“Možno máš pár kíl naviac,možno nie si žiadny idol školy,ale o to viac si originálny.Mať super tvár,alebo telo,nie je najdôležitejšie.To má skoro každý tretí chalan na našej škole.Ale takých ako si ty,je málo.“odpovedala Sandra.“A aký som teda?“spýtal sa dojatý Mišo.“Si milý,usmievavý,priateľský a dokonca múdry.“Oh,dakujem.To mi nikto doteraz nepovedal.“Usmial sa a Sandra mi dala vášnivý bozk na pery.A on pochopil.Našiel to čo hľadal.Frajerku napriek tomu aký je,ale ešte niečo.Pochopil,že má super kamošov ktorí prenho spravia hocičo,ako napríklad toto, len aby bol šťastný.A nemusí byť pre nich naj kamoš.Jeho život,sa odvtedy veľmi zmenil.K lepšiemu...

Preto,sa nikdy netrápte nad tým aký ste.Určite sa nájdu ľudia,ktorým sa bude váš orlý nos,dvojitá brada,oči blízko seba,alebo úzke pery istotne páčiť.Stačí len počkať.A on (ona) príde...

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
mauinka  13. 11. 2008 20:44
pekná myšlienka
 fotka
mellisa  14. 11. 2008 11:55
Mno toto je pekny pribeh
 fotka
janushka21  14. 11. 2008 13:30
suhlasim a velmo pekne to bol
Napíš svoj komentár