Stav samodeštruikcie A ja to neviem zastaviť Rozpadám sa Už sú zo mňa len kúsky Dívam sa na svoju rozpadnutú ruku A už ju neviem poskladať Rozložila sa na kryštáliky Kryštáliky prachu, ktorý odveje preč Vlas za vlasom Opúšťa moju hlavu Vidím len klbko vlasov na zemi A nebudem ho zbierať! Radšej len ležím Nedokážem sa postaviť na nohy Veď sú tiež bezvládne Ako celé moje telo.. ..ak sa to dá ešte nazvať telom A možno, je to telo Ale duša v ňom chýba S ňou, do vetra, odchádza prach Prach a s ním aj ja Báseň 3 0 0 0 0 Komentuj