Možno tak by sa to dalo nazvať. Všetky zmeny v mojom živote sa dejú súčasne teraz.. v tomto čase, len moji rodičia to zatiaľ nechcú tak úplne akceptovať. No čo už.. časom im to snáď dôjde.
A čo sa mení? Mení sa to, že konečne opúšťam internát, známe prostredie, v ktorom som žila 5 rokov a ktoré sa mi stalo druhým domovom. No teda.. ak konečne nájdem s mojou "sestrou" byt, do ktorého by sme sa mohli konečne nasťahovať. Hľadám prácu a púšťam sa do zodpovednosti sama za seba? No.. v tejto časti je zatiaľ menší problém, ktorý sa snažím priebežne riešiť.
Postupne si ale konečne.. možno až po príliš veľa rokoch.. napravujem rodinné vzťahy.. no.. viac menej mi ostali nedoriešení iba rodičia a brat.. od tých som sa vzdialila asi najviac.. aj keď nie iba vlastnou vinou.. snáď to v dohľadnej dobe napravím. Ak ma konečne dokázala pochopiť sestra, švagriná, sesternice.. a dokonca aj také, od ktorých by som to nečakala.. tak to snáď pochopia aj oni. Je totiž načase, aby si aj rodičia uvedomili.. že už nie som dieťa a môj život už dávno neriadia a nepoznajú. No.. čas ukáže, koľko problémov mi ešte odcudzenie s rodičmi prinesie, kým sa mi podarí získať s rodičmi znova aspoň trochu normálny vzťah.
Čakajú ma dôležité mesiace môjho života a možno preto ma prepadá občas strach.. Strach z toho, čo so mnou bude... kde budem bývať, pracovať.. a hlavne.. ako sa vyrieši moja osobná stránka života k jednému konkrétnemu človeku. Láska je zvláštna vec a možno ma zmenila až príliš. Ja ale verím, že k lepšiemu, aj keď.. toto by asi mali posúdiť ľudia, ktorí žijú pri mne celý čas..a nie ja.
Podstatné bude, ako to vyriešim, keďže verím, že rozuzlenie hádanky príde čoskoro. Či už budem šťastná, alebo sa budem musieť zmieriť s tým, že ostávame priatelia.. viem, že ho nestratím a to je najdôležitejšie. Sú proste ľudia, ktorých sa nevzdám asi za žiadnych okolností. On pre mňa medzi takých ľudí bude patriť stále, kým o to bude sám stáť.
Som vyrovnanejšia?? Áno, určite. Nervózna z toho, že sa máme stretnúť? To poprieť nemôžem, lebo priatelia okolo mňa by ma vysmiali. Takže len idem prežiť ešte týždeň nervozity a konečne idem na stretnutie, ktoré možno rozhodne. Stráviť dva týždne, ktoré mi zmenia život určite.. či už jedným alebo druhým smerom. Čas ukáže, ako všetko dopadne, stále mám ale ľudí, ktorí sa mi snažia pomôcť a viem, že mi pomôžu, ak budem šťastná a o to viac, ak budem nešťastná.
Takže ľudia, o ktorých tu píšem... ĎAKUJEM.. vy viete, že je o vás reč, menovať vás nemusím.. a každý z vás dobre vie.. čo si myslím a ako mi na vás zaleží.
Držte mi palce a iba stojte pri mne.. nič iné nepotrebujem viac
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
althinka
14. 8.augusta 2007 11:25
nooo z humornej stranky ... jesisi to bude byvanie ... ale trocha vazne .... viem ze toto je pre teba strasne narocne obdobie (stazene tym ... ze tvoja "sestra" je blondina ... ja som o tej orange karte nevedela *angel ... a myslim ze kazdy clovek obcas stoji pret takym tazkym rozhodovanim ... ale ty narozdiel od mnohych mas pri sebe par ludi (a demetnu "sestru" ktori ta podrzia .... ale i tak verim, ze sa to obdobie neistoty konci .. a ty zacinas novy a lepsi (kedze byvam s tebou zivot .... mam ta rada Ronka.... a strasne ti drzim palce ... vo vsetkom ....
Napíš svoj komentár