Zabil som J.L.

Bol december a ja som nebol ubytovaný.Premýšlal som nad vranami, nad čarami okultizmu a novinami.Kávu po výdatnej večeri som presladil.Návštevu hotelu som neplánoval, a dovod prečo tam kráčam som nenašiel.Asi som sa chcel len prejst. No odekedy sa ludia chodia prejst do hotelovej recepcie, ked si mozu vychutnávať čítanie napínavej detektívky v neďalekom parku pod zlatou lampou? .Sedel na mramorových schodoch, chrbtom sa opieral o múr, niečo si pospevoval, pripomenulo mi to časť refrénu protivojnovej Fortunate son, fajčil.Cez stenu dymu sa zaškeril, z flanelových nohavíc vytiahol krabičku cigariet ktorích značku som nepoznal ale ich logo ma svojou farebnosťou upútalo.Mohli byt francúzke.Nemám vo zvyku sa bavit s neznámimi ludmi, ale on pravdepodobne na niekoho vyčkával a ja som nemal iné plány.Bavili sme sa o počasí, Nixnovi, hudbe politike, drogách i potratoch či o vojne vo Vietname.Spomenul som , že ked som mal 18 chcel som ísť z naivnej mladej pochabosti slúžit.On si okrúhle okuliare úzkym nosom spústil na hranicu jemne zaorleného nosa a premerial si ma.Jeho úprimný smiech sa prehnal chodbou, až by popolieval všetky rastliny v obrovských črepníkoch pri stenách.Vyfúkol, nikdy som sa nechválil svojou mizernou telesnou schránkou. Zapýril som sa , ale zacítil som nečakane príjemný pocit. Sťaby starý priatel! Mohol som mu povedať čokoľvek , ved len astronomická nahoda dokáže priviest toho povedomého pána k mojej pritomnosti po druhýkrát! .Ale tá chvíľa ma naplnila "niečim", a nemyslím tým senzitívne reakcie mojich pľuc na jeho tabakový dym.Je to len galaktická anomália osudu.
Dlhšie, na koncoch zakučeravené nepoddajné vlasi si sťahoval z čela, a z očí mu šlo niečo tragicko komické, asi to boli len jeho spustenejšie viečka, dar, po rozbalení genetického balíčka. Sedeli sme tam este pol hodinu a smiali sa , následne si horlivo oponovali , či sa len bezbranne naťahovali o slovíčka.Náhle, akoby sa na niečo spomenul, či niečo zbadal.Odhrnul si pravý rukáv, a strieborné hodinky mu odpovedali: 22:48.Chcel som mu popriat veľa štastia , no on sa len narychlo usmial, v mierne zakrivenej polochódzi niekoho dobehol, jemne jej podoprel chrbát a nasledoval ju.Zažiarlil som na jeho priatelov ze maju čest bližšie poznat toho výnimočného neznámeho.Musí mat veľa priatelov! A ona mi pripomínala tvárou japonku.
"Mr. Lennon! " :sa prehnalo chodbov.Moj nový priatel sa v bráne pootočil, v čom zaznelo peť bubienky trhajúcich rán za sebou.Zamrazilo ma, strach ma prinútil intuitívne kľaknút si na chladnú mramorovú podlahu tak prisilno , až som si odrel kolená a mnou prešla pálčivá bolesť. Len akýsi neznámi vnem mi prikázal obliadnut sa v tej rýchlosti za strelcom , ale nikto tam nestál.Očami mi prebehlo kŕčovité zaštípanie.Zacítil som pušný prach a v ruke som držal 38mičku.A pán Lennon ležal v kaluži krvi pred bránou hotela.

Nepodplatil som ho! To ten muž zakričal! Stál v chodbe.Ten muž si to prial! Uklincovali jeho, ale jeho to netrápil n to bol a nie ja.A tak prečo nedarovat utrpenie? Revolver mi vzal, položil si ho k nohám, chcel si len dočítať svoju rozčítanú knihu.Volal sa Chapman.Ale snenie nepozná tabuizované témi.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu