Naposledy, čo si spomínam, sa mi to stalo v materskej škôlke. V rámci popoludňajšieho cvičenia s pani učiteľkou na hnusne zelenom koberci som náhle ucítil zvláštne pohyby v bruchu. Každý stál na svojom štvorčeku nalepenom lepiacou páskou na koberci a poctivo opakoval učiteľkine pohyby. Opakoval som aj ja. To viete: na krku 4,5 roka, hanbil som sa vypýtať aj na malú, nie ešte na veľkú. Odvahu som nabral, až keď bola situácia fakt kritická a učiteľka sama uvidela, že sa so mnou čosi deje. Súhlasne zakývala hlavou a malý Holetz trepotajúc ručičkami a nožičkami vyletel z triedy ako šarkan. Čo čert nechcel: polobežiac - poloskackajúc som to pri izbe revolučných tradícií nevydržal. Zúfalý pohľad som uprel na vyškerené matriošky esteticky poukladané na stolíku pri dverách, vedľa ktorých visela červená nástenka s podobizňou Júliusa Fučíka vyrezanou z bieleho polystyrénu. Moje kroky postupne ustali, zrak sa zahmlil, hlava smutne klesla a do gatí som naložil, čo to dalo...

Hnedé menčestráky si to odniesli najviac. Boli síce hnedé aj pôvodne, no garantujem vám, že strávený obed zo škôlkárskej kuchyne má iné grády... Najprv som len cítil, že sa mi na zadku čosi vydulo. Po dvoch - troch neistých krokoch sa tlak uvoľnil a hovno mi štedro obalilo celú detskú prdel. Aj detské stehná a nedospelé vajcia so zúfalo scvrknutým pipíkom som mal zasraté... O štvrtej pre mňa prišli rodičia. Spolu so zúfalou učiteľkou (pátrala po mne dobré 2 hodiny) ma našli - polonahého - ako na škôlkárskych záchodoch oplachujem dohneda zafarbené slipy v umývadle. Nohavice už mokré viseli na vedľajšom umývadle. Nechcite vedieť, čo z nich kvapkalo...
Stáva sa aj v lepších rodinách
Istý známy pracuje ako vodič nákladného auta. Cestuje po Európe hore - dolu, v Nemecku nakladá, v Taliansku vykladá a tak. Každý, kto niekedy pričuchol k šoférskemu chlebíčku, vie, že "sranie" je na dlhých cestách najvďačnejšia téma. Šoféri totiž mávajú s vyprázdňovaním nemalé problémy a kvalitná srajda na pumpe sa medzi truckermi oslavuje pomaly ako trinásty plat. Môjmu známemu sa však prihodil presný opak. Cestoval sám kdesi v Nemecku. V piatok navečer bola diaľnica plná áut, keď onen šofér zistil, že na najbližšej pumpe musí dotankovať. Lenže pumpa nechodila a nechodila. Čo by však nikto (a kamionista už vôbec nie) nečakal, prišla naňho aj tá najzásadnejšia ľudská potreba a hneď v plnej sile. Áut na diaľnici vo všetkých prúdoch neubúdalo, kontrolka paliva svietila, tlak na ritný zvierač bol čoraz väčší, pumpa stále v nedohľadne. Ani vystriedať ho nemal kto, aby zbehol aspoň von do poľa! "Hanba - nehanba, odparkoval som to na krajnici a rozbehol sa pod príves," reprodukoval zážitok onen známy. Už s rumencom v tvári dodáva, že pod príves nestihol dobehnúť a pustil to krátko po zoskoku z kabíny. Učupený, posratý pod prívesom sa zmohol len na rýchle vyhodenie naplnených spoďárov. "Ale to nie je všetko," vraví známy už s ľahkou hrdosťou, že jeho príbeh nám vyčaril úsmevy na tvári. "Keď som sa chcel bez trenírok a s osratými nohavicami vrátiť do kabíny, zistil som, že z vodičovej strany sa dnu pre hustú premávku nedostanem a druhé dvere sú zamknuté!" Posratý v Nemecku na diaľnici v tej najhustejšej premávke si zabuchol kľúče. A v duchu hesla, že na posratého aj hajzel padne: po krkolomnom nastúpení do auta zistil, že nafta sa definitívne minula...
Aj manažér sa poserie!
Manželka jedného nášho rodinného priateľa mala klasický ženský záchvat - diéta. Nakúpila si špeciálne bylinkové čaje na chudnutie, denne vypila aspoň 2 litre zvláštne zakalenej tekutiny. Čo žena nespraví pre to, aby bola pre chlapa príťažlivá, však? V jedno sobotné predpoludnie sa však karty obrátili. Náš známy - inak seriózny manažér - využil pekné počasie a kým žena v pivnici prala, on umýval na dvore auto. Keď už bolo jeho fáro vyglancované, vošiel dnu žene oznámiť, že ide natankovať na neďalekú pumpu. Dnu však nebolo nikoho, tak aspoň uhasil smäd bylinkovým čajom, čo našiel v kuchyni na linke. Nasadol do auta a po necelom kilometri sa v ňom o slovo prihlásil slávny tráviaci trakt. A nesmierne kruto! "Vydržím, na pumpe som za pár minút," zaumienil si netušiac, že jeho plán je viac než naivný. Bohužiaľ, hovno premohlo pána manažéra práve vo chvíli, keď zastavil na pumpe. "Takýto posratý sa pred ľuďmi nemôžem ukázať," preblesklo hlavou serióznemu pánovi v rokoch a vzápätí pustil druhý krát. Netreba si bližšie rozvádzať, čo spraví riedka stolica vypustená (hoci filtrovaná cez nohavice) s koženým sedadlom limuzíny. "Zamkol som sa v aute, sklopil sedadlo, aby to trochu vytieklo a vrátil som sa domov," spomína zahanbený chlapík s dovetkom, že cestou si pre ukrutný zápach musel otvoriť všetky okná v aute. Jeho návrat domov bol vskutku grandiózny: "Vletel som do garáže rýchlosťou blesku, vyskočil z auta a s nohavicami na pol žrde utekal dnu," priznáva. Čo ho čakalo dnu? Zamknutý záchod, zamknutá aj kúpeľňa a on stojí posratý na chodbe vo vlastnom dome! Diétneho čaju sa zrejme napili viacerí členovia rodiny. "Neviem, či to bolo zo zúfalstva, alebo z toho čaju, ale doma na chodbe som sa prosto posral aj tretí krát..."
A víťazom sa nestáva...
V piatok večer som sa s priateľkou chcel stretnúť v Auparku. Auto som nechal v podzemnej garáži a keď som sa blížil k výťahu, zazvonil mi telefón. Kamarát Igor. Tak sme začali vykecávať, že čo nové, či u nás už nesneží a tak. Blbosti. Držiac v ruke telefón a diskutujúc o somarinách som automaticky vošiel na záchod, stiahol nohavice a spustil kanonádu. "Igor je kamarát, jemu nebude vadiť ak sa pri telefonovaní s ním vykadím," pomyslel som si. Veď jemu to ani nevadilo. Vadilo to dvom dievčatám, ktoré sa pekne vo dvojici prišli vycikať a zistili, že na dámskom záchode im prdí nejaký chlap a ešte pritom telefonuje a rehoce sa ako kôň...

 Blog
Komentuj
 fotka
lilnicole  6. 2. 2009 22:08
Perfektne napisane
 fotka
eliszka  6. 2. 2009 22:12
krutééé
 fotka
mirkova  6. 2. 2009 22:43
super blog, geniálny
 fotka
lewisa  6. 2. 2009 23:21
haha naozaj dobre
 fotka
adka279  7. 2. 2009 00:03
no krááásne..ale ten posledný ujo neml chybu
 fotka
leitho  7. 2. 2009 00:30
prečítaj si nejaký z mojich blogov a uvidíš čo je to trapas
 fotka
zebrucha13  7. 2. 2009 17:15
he he bol to dobry članok ja som sa este neposrala(teda apson si na to nepamatam) ale jeden moj spoluziak na ZS sa asi v tretej triede posral na stoličke viac krat.vtedy sme boli deti,a strasne sme sa na tom ujebavali.no chudak tomas
Napíš svoj komentár