Jedno jesenné popoludnie,keď sa slnko tlačí teplé a zaoblené medzi domy ako kvapkajúci med - pozdlž odkvapu a okien ,chrániace pred chladom nadchádzajúcej noci .Ma Angelika vzala na miesto odkiaľ som mohla sledovať hory ,zatiaľ čo psom pila kompot z červených plodov.
Lezením dosiahnuť na strechu nám trvalo skoro večnosť,boli sme bez dychu a mala som dojem ,že náš cieľ - posledné poschodie ešte ani neexistoval. Angelika počula o tomot mieste od niekoho iného,tak bolo veľmi pravdepodobné ,že by sme toto miesto nikdy nenašli.
Konečne , po tom , čo sme vyliezli desiatky alebo dokonca stovky kamenných sivých schodov sme sa ocitli v centre neuveriteľnej zelenej miestnosti plnej vôňe brokolicovej polievky s teplými krutonmi .. Na konci komory bol úzky koridor,ktorý viedol na strechu. Slnko bolo veľmi nízko nad obzorom ,ale aj tak bolo silné.
Niekoľko dní neskôr som stál pred malými dvierkami vo farbe tmavej čokolády . Otvorila ich drobná osoba , výškou ledva dosiahla môj pás , ale v jej očiach som zračila múdrosť a prefíkanosť , ktorou získala moje srdce od samého začiatku . S jemným gestom ma pozvala dovnútra a ja som cítila , ako by som bola očakávaným hosťom.
Malá , provizórna vestibul viedla priamo do kuchyne , ktorá bola vymaľovaná intenzívnou žltou . Steny boli pokryté okrúhlymi , popraskanými zrkadlami , nad ktorými visel obrovský portrét starej pani , ktorá sa zdala byť veľmi smutná a osamelá - možno preto , že jej pohľad bol tak prázdny-hľadela na miesto , niekde ďaleko od mesta .
Pod oknom na malom drevenom stole bol prútený tanier plný lieskových orieškov a vedľa niekto nechal krabičku zápaliek a lesklý luskáčik . Všeobecne možno povedať , že bolo ťažké sa sústrediť na niečo - bolo tam toľko bizárných vecí , drobných predmetov , farebných fliaš , plechoviek , poškriabaných pohľadníc , husacie a bažantie perie ležiace na podlahe , parapety a police na stenách preplnené kvetinami.
Keď som si vyzula topánky a šla niekoľko pár krokov , zračil sa mi pred očami obrovský muž . Mal fúzy a tenký čierny vrkoč padajúci na jeho široký chrbát . Muž vyzeral , ako by práve opustil stred Zeme a musel prispôsobiť svoje veľké , hlboko posadené oči na svetlo . V tej chvíli som si tiež uvedomila , že všetky okná v byte boli pokryté obrovskými zažltnutými prestieradlami a že miesto je skutočne naplnené temnotou .
Myslela som , že by som mohla zostať o niečo dlhšie , tak som požiadala o šálku teplého čaju . Veľký , fúzatý muž robil nejaký lahodný zelený čaj pre každého , pridal doň neuveriteľne aromatické korenie , ktoré sa zdalo ako nový objav - nová chuť . Čierne mačky sa preplietali cez všetky ležiace veci na zemi ,semtam zmizli za skriňou a zjavili sa inde . Mali mäkkú srsť a mierne šikmé fosforeskujúce oči , bolo nemožné sa na ne pozerať .
Veľký , fúzatý muž a jeho malý spoločník sedeli veľmi blízko pri sebe po celú dobu . Vyzerali šťastný , ako keby boli vždy spolu a vedeli všetko o sebe navzájom , aj keď hovoril tak veľmi málo . Potom náhle zmizli ,kým som si dávala ďaľší dúšok čaja .
Našla som ich v inej miestnosti , do ktorej viedla tmavá a úzka chodba. Sedela pri stole , nakláňala sa nad veľkým okrúhlym zväčšovacím sklom , cez ktorý pozorovala svet bytostí ,menších ako ona . Muž sedel v rohu fajčiac fajku každou chvíľou sa viac a viac strácal v hustom aromatickom dyme .
Mala som dojem , že by bolo snáď lepšie , keby som ich nerušila mojou prítomnosťou .Namiesto toho som sa rozhodla starostlivo usadiť a sledovať jej jemné pohyby rúk . Do tej doby som si neuvedomovaal , že malý človek , ktorý mi otvoril dvere a elegantne ma pozval dnu vyzeral rovnako , ale tu vnútri ako keby nebol ani človek .
Jej postava pripomínala drevenú vílu , mierne hrbatú , ktorá má na sebe príliš veľký sveter natiahnutý na mnohých miestach čiahajúci takmer na kolená . Jej vlasy , zopnuté pevne v chaotickom drdole vyzerali rovnako ako opustené hniezdo pre jesennú sezónu a jej pohyby rúk mi pripomenuli čarodejnice - každý prst vyzeral ako krivá drevená palička , ale aj keby to tak bolo , pohybovali sa obratne a neomylne . Pracovala - koncentrovane a pokojne . Zdalo sa , že riadi veľmi dobre ten svet menší než ona .
ONA VYRÁBALA BÁBIKY .
Rozprávka
Komentuj
Komenty k blogu
1
luxie
12. 12.decembra 2013 19:41
som rada, že už ti tie obrázky idú prečítam potom
Napíš svoj komentár