Bol tam stále. Od prvého dňa v škole mi bol priateľom a oporou. Páčila som sa mu a on sa páčil mne. Bolo tak zrejmé, že by sme mali byť spolu, že som sama nechcela veriť aké to je jednoduché nájsť niekoho mne podobného.

S Patrikom sme boli len priatelia. Vedela som, že sa mu páčim no nesústredila som sa na to. Sústredila som sa na fakt, že si rozumieme a je mi dobrým kamarátom. Vravela som mu aj o Andrejovi a každom inom človeku v mojom živote.. 

Netrvalo to však dlho. Po pár pekných dňoch sme si uvedomili, že to ako moc sme si podobní, nás veľmi obmedzuje v dôvere a úprimnosti k sebe.

Bol to krátky príbeh, no má nekonečný koniec.. Či sa nám to páči alebo nie vytvorilo sa medzi nami to najzvláštnejšie puto.
Pár mesiacov sme sa vôbec nebavili, či v triede alebo kdekoľvek inde. Tvárili sme sa, že sa nič medzi nami nikdy neudialo a skôr sme sa za chrbtom ohovárali ako by sme si mali dačo povedať priamo.
Potom to začalo byť zvláštne. Stále sme sa nevedeli poriadne rozprávať no pri každom probléme alebo zmene v našich životoch sme stáli jeden pri druhom. Boli sme si oporou, no nie priateľmi. Došlo nám, že sa máme radi a zároveň sa nenávidíme.
Zvláštny vzťah.

Do dnes sa toho dosť zmenilo. Sme priatelia a viem, že nech sa deje čokoľvek je tu pre mňa. Patrik začal chodiť s mojou kamarátkou a viem, že nič lepšie som jej priať ani nemohla. 



 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár