Myslela som si, že to nikdy nepríde.
A prišlo to.
Hádajte čo?
Aj odišlo.
Och bože je tu ďalšie hlúpe 16 ročné dievča, čo nič nevie o živote, nič neskúsilo a bla bla bla... Ďalšie dievča čo ide hovoriť ako všetko pochopilo a rozprávať aký má komplikovaný život.. blaaa...
Nie zlatúšik. Určite nie.
Či mám komplikovaný život?
Svojím spôsobom ho máme komplikovaný všetci.
Či sa sťažujem? A načo?
(ou, zabúdam na vstávanie, život bez peňazí, internát, zimu, mladšiu sestru,..)
Ale začala som písať o niečom inom.
Myslím si, že každý jeden mladý človek zažije nie jednu, ale dokonca niekoľko úžasných lások. Alebo si aspoň myslí, že sú úžasné a že je to láska. Je pochopiteľné, že tomu veríme. V nekonečných problémoch dospievania /ten ma nechce, ten ma ignoruje, tu mám vyrážku, toto nechápem, to mi nejde, na to nemám, nechce sa mi, toto musím, toto neviem, to nemôžem, tam chcem ísť, kde mám ponožky?/ potrebujeme dačo čo nám dáva niaku tú nádej na pekný svet s ružovými okuliarmi na očiach. Nie každý má to neuveriteľné šťastie spoznať pravé priateľstvo kedy nič iné nepotrebujeme, lebo tá osoba ktorá nás chápe, rozosmeje, rozumie nám a vždy spraví a povie presne to čo v danej situácii potrebujeme, stojí po našom boku a s hlavou hore s nami ide všetkými tými sračkami čo sú okolo. A ani nemá každý to šťastie rodinného príslušníka ktorému môže bezhranične veriť.
Presne kvôli týmto prípadom my mladí, hlúpi ľudia hľadáme tú tak zvanú "lásku". A potom to príde. Nájdeme ju. Namotáme sa na neviditeľný špagátik ktorým nás tá druhá osoba ovláda. Ak máme šťastie, tá osoba spoznala náš špagátik a ťaháme za ne naraz, takže si nikto neublíži. No vo väčšine prípadoch, skôr či neskôr, jeden z nás, tento stupidný špagátik len tak pustí.
Vtedy to začne.
Pýtaš sa čo?
Poviem ti.
Depresia.
Moji milí zlatúšikovia. Ak nepoznáte depresiu, gratulujem! A dávam vám dobrú radu: cvič a pozeraj rozprávky.
Ak máte tú smolu ako ja a veľa mojich blízkych, a tetuška Depka si našla cestu aj k vám, je to dosť na piku. Ale nevešaj hlavu lebo som vymyslela skvelý spôsob ako na ňu. Každý má slabosť. Tak jak ty, tak aj teta Depka ju má. Jej slabosť je tvoj mozog. V mozgu je dáka záhadná časť ktorú zatiaľ vedci nedokázali identifikovať a pokoriť, a presne touto časťou ty môžeš ovplyvniť čo s tebou bude.
Nastav ju na šťastie. Hľadaj šťastie v maličkostiach. V pohľade na úsmev tvojej mami, v láske tvojho psa, v tom že máš obidve ruky, zelené oči, pekné zuby. Hýb sa! Do riti čo si myslíš? Že keď tu budeš takto sedieť a čítať tieto blogy pomôže ti to? Hej máš pravdu. Môže ti to pomôcť. Mne to pomohlo. Ale potom ako to dočítaš sa postav, obleč, vyfešákuj a vypadni z domu. Choď si sadnúť s kamarátmi, povoziť sa v aute s týpkami čo si spoznal v klube, na diskotéku kde môžeš v hlave kritizovať každého koho vidíš a uľavovať si, že nie si nimi. Bav sa. Nájdi si brigádu, nové fitko, venči psov v útulku. Len už do riti prestaň sedieť doma na blbej posteli a neľutuj sa.
Teta Depka odíde. Skôr alebo neskôr, si uvedomí, že už spapala všetky koláčiky a ty ju už nevieš uživiť a odíde. Ak budeš mať šťastie, otvorí dvere u tvojho/tvojej ex.
Blog
8 komentov k blogu
1
sphere
30. 1.januára 2017 10:44
❤
4
To čo popisuješ ty presne nie je depresia to je jasne odôvodnený smútok. Kvôli láske.
Depresia je keď sa cítiš blbo ale ani k tomu poriadne nemáš dôvod. Nevieš prísť na to prečo, ale jednoducho sa cítiš zle.
Viem to, pretože som tým trpel od 11 do 16 rokov.
A stalo sa mi všeličo. Umrel mi pre mňa veľmi dôležitý príslušník rodiny, cítil som smútok. Odišli mi ľudia zo života, cítil som smútok.
Ale to čo som cítil vtedy, tých 5 rokov? to nebol smútok. To bol taký divný pocit prázdnoty ktorý ťa zožieral zvnútra a ty nevieš prečo. To bola depresia.
Depresia je keď sa cítiš blbo ale ani k tomu poriadne nemáš dôvod. Nevieš prísť na to prečo, ale jednoducho sa cítiš zle.
Viem to, pretože som tým trpel od 11 do 16 rokov.
A stalo sa mi všeličo. Umrel mi pre mňa veľmi dôležitý príslušník rodiny, cítil som smútok. Odišli mi ľudia zo života, cítil som smútok.
Ale to čo som cítil vtedy, tých 5 rokov? to nebol smútok. To bol taký divný pocit prázdnoty ktorý ťa zožieral zvnútra a ty nevieš prečo. To bola depresia.
5
@miki_snark áno lenže pri smútku a stratách ťa môže sprevádzať aj ten pocit prázdnoty viem rozoznať smútok a depresiu.. viem že keď je to smútok, plačeš alebo sa aj hnevá.. prejavuješ emocie. Keď máš depresiu, citiš sa prazdny, sam, nepochopeny a takmer neschopný niečo cítiť.. a ked stratíš lásku, po prvom období smútku, príde depka. Aspoň u väčšiny ľudí čo poznám
6
Depka je SUPER - ruka v ruke s múzou. Ešte by som si s ňou dal koláčiky
7
@luboos pravdou je, že spoznáš lepšie sám seba a vieš čo chceš v živote.. teda ak sa z nej so šťastným výrazom na tvári dostaneš
8
Napíš svoj komentár
- 1 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 2 Hovado: Opäť som späť
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Hovado: Zopár myšlienok
- 5 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 3 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 6 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- 8 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 9 Hovado: Opäť som späť
- 10 Protiuder22: Oheň