Zobudil sa. Zhlboka sa nadýchol a sadol si. Oči mu ešte únavou klipkali a zatvárali sa. Po chvíľke premýšľania a pozerania bezcieľne na podlahu, začal jednou rukou hmatať na nočnom stolíku cigarety a zapaľovač. Druhou rukou si pretieral oči. Zapálil si a vstal z postele. Pomaličky vykročil k balkónu, otvoril dvere a zapozeral sa do diaľky. Začal premýšľať a sám seba sa opýtal kde smeruje jeho život. Už má 25,pár rokou nemal žiadny väčší pocit šťastia, nemal dobru prácu, trvali vzťah. Dofajčil a špak hodil do diala. Zavrel balkónové dvere a vybral sa pripraviť do práce.
Po ceste dostal chuť na kávu ktorú zvyčajne nepíjava. Šiel teda do kaviarne.
Sadol si a objednal si kávu. Počas čakania si zapálil a začal piť vodu ktorú mu doniesli kým čakal. Pozeral sa na ľudí ktorý sa okolo neho pohybovali a rozmýšľal či aj ich životy sú stereotypné. Z jeho zahladenia ho vyrušila čašníčka ktorá doniesla jeho kávu. Poďakoval a zamyslel sa zas. Pri tom ako pozoroval ľudí si nepozeral čas a uvedomil si, že mešká do práce. Rýchlo vypil už studenú kávu a rýchlim krokom šiel zaplatiť. Keď sa už otáčal smerom od pokladne narazila doňho mladá slečna v jeho veku.
„Prepáčte, ponáhľam sa“ povedala.
Po tomto slove nepočul už nič. Jeho pozornosť odvrátili jej tyrkysové oči. Jej úsmev mu pripomínal niečo čo už dlho nezažil a to bol pocit šťastia.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár