Femme Fatale

„Otče, chcel by som sa vyspovedať. Máte teraz čas?“
„Isteže, na to tu predsa som. Čo Vás trápi?“
„Nie, Otče, celkom mi nerozumiete. Som už starý a nikdy v živote som nebol na spovedi. Bude to náročnejšie...“
„To je poriadku, Synu. Čas nás netlačí, Boh je tu pre nás predsa stále. Len sa posaďťe a rozpovedzte mi, čo všetko Vás ťaží.“
„Čo všetko? Nuž, je toho veľa a zároveň jediné. Trápi ma Ona. Dokonca aj ten čas je teraz na jej strane aspoň čo sa mňa týka.“
„Tak teda začnime pekne od začiatku.“
„Neviem kde to má začiatok, už si nespomínam. Bolo to dávno predtým, než som hubou dopadol na tvrdú dlažbu reality, zničený životom. Zničený ňou, lebo Ona je mojím životom....“
„Takže...“
„Neprerušujte ma prosím. Stojí ma mnoho námahy o tom rozprávať bez jej vedomia...“
„Prepáčte, už buem len pokorne počúvať kým ma nevyzvete, aby som prehovoril.“
„Vďaka....
...Viete, ide o to, že ona je príšerný manipulátor. Vedela mnou manipulovať už keď sme sa stretli poprvé. A nie len vtedy, vždy. A nie len mnou, každým. Je zvyknutá dosiahnuť všetko čo si vezme do hlavy, vždy vyhráva a protivníkov roztrhá na kusy tak surovo, že aj psy ich zbytkami pohrdnú.
Nuž čo, žena bez poriadných drápov by nebola pravou ženou. Nie prsia ju robia tým, čím je – pevné a pritom tak mäkké a hebké, pripomínajúce chvíľky nehy keď som sa opantaný nechcel dostať z jej náruče. Nie, tie nie... Sú to drápy. Ich mnohoúčelnosť a jej nekonečný talent na ich zneužitie. Viete, nie u všetkých žien platí, že oči sú oknom do duše. U nej nie... Tu sú to tie jej pazúre, ostré ani žiletka. Okno do duše, ktorú samozrejme má, aj keď občas sa javí opak. Podľa nechtov viete určiť čo má v pláne, aké sú jej úmysli, ciel večera. Teda, pokiaľ máte tú smolu či šťastie, že ju poznáte tak ako ja.

Napríklad momenty, keď má v očiach ten krvilačný výraz Vertiga, karmínovo červenými nehtami prechádza po spodnej pere a striehne na korisť. Je to len moment než ho zbadá a ďalší jej podľahne. Je naivný – nepozrie jej na nehty a ani len do očí poriadne, sleduje len reč tela a nechá sa opantať jej medovým hlasom. Sebavedomie sa mu dvíha úmerne s nohavicami a čím ďalej tým menej si je vedomý faktu, že kondom ktorého prítomnosť vo vrecku ledabolo skontroloval nebude vôbec potrebovať. Nie, nie. V takýto večer ide len a len o ňu. O jej orgazmus z pocitu víťazstva, keď doňho zaborí pazúre a tie potom ako chameleón dokonale zaniknú vo farbe jeho krvi.
Spomínam na posledného, ktorého takto dostala. To boli riadne jatka, len čo je pravda. Ale samozrejme, aj napriek tomu množstvu krvi tomu nechýbal štýl a elegancia, pre ňu tak typické.
Vyšli von z jedného z tých barov kam chodia slobodní vyliať si dušu do poháriku Brandy a telesné tekutiny do prísediaceho. Ak si chcete užiť neviazaný sex, idelne miesto kde začať, v niektorých prípadoch aj skončiť...
Ale aby som neodbáčal. Odviedla ho k sebe do bytu. Nie do toho kam v nedeľu pozve rodinu na obed. Je rpaktická, má ich viacero. Chlapec bol nadržaný, čo nebol najšťastnejší ťah, ale nemožno sa mu diviť. Kto by už pri nej nebol...
Boskával jej krk a vpíjal sa do jej porcelánovej pokožky. Nevnímal to čo ja. Tú malú iskričku v jej očiach. Malú, no veľavravnú. Bola to len chvíľočka, zopár rádoby nežných dotykov kým zaborila svoje drápy do jeho penisu. Nestihol anilen zakvíliť, vysvetliť jej, že až tak drsne to nemusí. Len s kŕčom v tvári slabošsky zamdlel. Pravdepodobne ani nezačul to jej typické „Toto už nebudeš potrebovať ty pokrytecký bastard...“ Škoda...
Nepotrebný úd potom bez štipky milosti s kamennou tvárou hodila do drtičky a dala sa na porcovanie mäsa. Táto pasáž ju vždy najviac bavila, už dlhá rodinná línia patológov predurčuje jej talent a patričné zanietenie.
Keď už konečne vyzeral podľa jej predstáv, dala si horúci kúpeľ, zapálila sviečku a vonnú tyčinku, pustila Čajkovského. Potom, ešte nahá, začala dávať mäso do krabičiek a do mrazáku. Ozaj na pohľad veľmi pôsobivý rituál.

Och, prepáčte Otče, nechal som sa trochu uniesť, počujem, že dýchate akosi prerývane. Mladého muža nechajme radšej pri lade, nepochybujem, že predstavu o červenom laku ste si už spravil. Poďme radšej ďalej, času nieto nazvyš.“

„Áno, áno, to bude asi lepšie...“

„Viete, keď sú jej nechty čierne, vtedy ma ozaj baví sledovať ju a reakcie jej okolia. Čierna je temná farba. Rovnako ako jej duša v takýchto chvíľach. Tak krásne, tajomne a elektrizujúco temná. Ako prechádzka Salemským lesom bez jedinej hviezdy na oblohe.
Vtedy si žiaden muž nedovolí zapochybovať o tom, že je to hrpija, tvrdá a nedostupná, že sú príliš pod jej úroveň, nemajú nárok na jej tajomstvá úspechu, tajomstvá sexu. Ale ženy, tie reagujú inak. Zrazu ju jej výzor a správanie nestavia do polohy sokyne. Stáva sa pre ne femme fatale ako inokedy pre mužov.
Sadne si k baru na jednu Bloody Marry a kým pomaly, s našpúlenými perami slamkou uchlipkáva lahodný nápoj a s nehtami prechádza po okraji pohára, jej uhrančivé oči si prezerajú okolie. Ženy si vyberá omnoho obozretnejšie ako mužov, kladie na ne vyššie nároky. Potom ju zahliadne – postava presne podľa je vkusu, nevinný decký výraz tváre, no oči vlčice.
Neraz som ju sledoval milovať sa s nimi a priznávam, že vždy ma to dostalo. Siluety nahých tiel, zvíjajúcich sa a prepínajúcich ako luk od vášne a vzrušenia. Zasväcovala tie nevinné duše do jej umenia a oni jej to náležite oplácali. Neprestávam žasnúť nad tým, čo to s nimi robilo, keď sa ich dotkol jej horúci jazyk. Keď ich uprostred bosku jemne kusla.
Dodnes mi nie je jasný ten je systém. Manufaktúra na rozkoš. Bezchybný synchrón dotykov a boskov. Kedysi, ako mladé ucho som bol obmedzený na kamarátske a francúzske bosky. Ale to, čo dokázala s jazykom a perami Ona, to bolo nevýdané. Rovnako ako reakcie tých mladých žien. Každej jednej dopriala inú cestu k nadpozemskej rozkoši. Vedela ich dokonale odhadnúť, akoby z nich cítila to, o čom možno ani samé nevedeli. Samozrejme, je predsa tiež žena. Vie čo, vie kedy, vie kde, vie ako... Vies, čo muž môže len tušiť. Naše úbohé plemä nebude nikdy vlastniť kľúč od Pandorinej skrinky ženského tela.
Ráno sa vyparí skôr ako sa jej aktuálna najdrahšia stihne prebrať z niečoho až nereálne vzdialeného od jej najerotickejšieho sna. Dá jej letmý bosk na zatvorené oči a do ruky vtesná báseň od Sapfó.

U mňa prečasto krášlila
si si hlavičku vencami
z vonných fialiek, ruží a šafranu,
z nežných kvetov si vila aj
pestrofarebné girlandy,
čo ti zdobili hrdlo a prsíčka,
mnohé voňavky z byliniek,
drahé kráľovské oleje
si si vtierala každý deň do vlasov,
a keď potom si priľahla
ku mne na mäkkú postieľku,
ukájala si večný smäd po láske.

A obe budú vedieť, že už sa nikdy viac neuvidia...

Francúzska manikúra, drdol, okuliare podtrhávajúce fakt, že dračica je intelektuálkou, kostým s minisukňou a vysoké podpätky. Čo to značí? Teda okrem už zrejmého faktu, že pôjde o sex, aj keď len čisto rutinný? Došla jej hotovosť. A na čo brakovať svoje účty, keď môže cudzie?
Chce to len bohatého, nadržaného blázna, ktorý podľahne jej kúzlu a uverí, že ju na kravaťákoch naozaj niečo rajcuje. Teda okrem bankového konta.
S nimi to však má o niečo náročnejšie. Samozrejme len časovo. A poskytuje jej to podstatne menej radosti. Ale tak patrí to k životu a je to prjemný tréning.
Cez obed si zájde do vychytenej reštaurácie, kdesi pracovnú pauzu vychutnávajú miestni zazobanci.Stačí, aby vošla dovnútra a všetkým pánom je hneď jasné, že by si obed vedeli užiť aj inak. Objedná si šalát, distingovane z neho uštibuje, číta noviny a bezchybnými nehtami klepe do stola. Čochvíľa už niektorý z mužov nevydrží jej výraz ľadovej královnej a prisadne si alebo jej objedná biele víno a za okamih to už do nej búši v najbližšom moteli ako sa na ženáča sluší a patrí.
Keď po jeho herodickom trojminútovom výkone dopredstiera orgazmus, nezabúdajúc na mužskú ješitnosť, vychváli jeho zakrslé umenie jeho zakrslého údu do nebies. Hold, nie všetkým chlapom radno vysvetlovať, že by svojho maličkého mali pre blaho či aspoň rozkoš ludstva používať výhradne na močenie.
Ale to odbáčam, času je málo....
Nechá mu, “akožto dokonalému mužovi“ svoje telefónne číslo. Podľa predpokladu pánovi už hodinu “po“ pri spomienke na ňu napína nohavice tak nelení, zavolá manželke, že sa v práci zdrží a pozve svoju Femme Fatale na večeru.
Večer prebieha zhruba rovnako nezáživne ako poobedie, ale žiaľ, podaktorým chlapom stačí ku šťastiu málo.
Oh, prepáčte Otče, to bolo netaktné...“

„V poriadku, veď ja osm si už zvykol. Pokračujte synu.“

„Samozrejme, mladý pánko, plný očakávania a hormónov sa nelení opýtať, kedy ju zase môže niekam pozvať. Tu už tá podlá potvora nahodí utrápený pohľad hladujúceho šteňaťa.

„Žiaľ, v najbližšej dobe to nebude možné.“
„Ako to? Veď si vravela, že voľno máš skoro stále..“
„Áno, ale tie tvoje nóbl reštiky, to nie je len tak. Tie šaty, čo si zo mňa pred chvíľou strhol boli posledné elegantné čo mám a z môjho platu si nemôžem dovoliť kupovať denne nové. Nie každý si môže dovoliť toľko čo ty.“

Je to tak otrepané, ale kto už by to tej nahej bohyni nezožral? Taktné naznačenie, že on, bohatý princ, svojej Popoluške zničil zničil šaty a oriešky došli na sklade. A tak sa na ďalší deň dozvieme, že nie len princezné sú naivné, ale po troške dobrého sexu aj princovia.
Bohatý záletník sa svojej dlhonohej sexy milenky už nedočká. Posledná správa o nej bude z banky – vybrakovala mu účet, ani sa jeho kreditky v jej rúčkach ohriať nestihla. A čo s tým dotyčný urobí? Samozrejme nič. Vyprázdnenie jedného zo svojich účtov ešte doma nejako ututle, veď ich má niekolko. Ale prečo zrazu berie do práce Lamborgini miesto Porsche a kde vlastne to Porsche je, to už bude horšie...

Ale tak, to sú len občasné akcie. Žiť z niečoho treba. Berie to čisto ako povinnosť, nulové potešenie, žiadna zábava. Keď sa ide baviť, to je iné. Nechtíky zdobia rôzne vzory či nápisy, väčšinou ladené do čierno-červenej, no hlavne vždy hodne originálne. Tentokrát si pred výjazdom nedá dole piercingy a nezakrýva tetovanie nad zadkom, skôr naopak. Sieťované pančuchy, vysoké ťažké boty a o poznanie kratšie nohavice ako sa sluší. Vyťahané roztrhané trčko starej kapely a kožená sidovka. Na spranej taške zopár odznakov, ešte výrazný make-up, hup na motorku a môže vyraziť na koncert svojej obľúbenej punkovej kapielky. Cestou zatrúbi na zopár známych stojacich s flašou tvrdého pred zafajčenou putikou. Pridajú sa k nej a zábava môže začať.
Pivo a fernet počas predkapiel, aby sme sa dostali do nálady, rýchlovka na záchode, ďalšie pivo a fernet, grcanie a potom spolu s kamarátmi šialené pogovanie do neskorých večerných či snáď skorých ranných hodín. No tým to nekončí, ani zďaleka.
Keď ich ochranka ako posledných vyhodí z podniku a za jej strapatými havraními vlasmi sa nemilosrdne zabuchnú dvere, to pravé rodeo pre ňu len začína. Traja pankáči z jej vernej partie, ktorí vydržali až do konca, sa už pošklebujú. Vedeli, čo bude nasledovať, vždy je to tak. Pozve túto, podľa mňa spodinu spoločnosti k sebe domov. Tam na balkóne ugrilujú dajaký flák mäsa aby nahnevali susedov, popijú pivo, vyčúrajú sa z výšky tretieho poschodia susede do záhonov a keď už vyhrážky na zavolanie polície začínajú byť príliš reálne, vrátia sa dovnútra, plne ochotní oddať sa královnej.
Takéto večery nie sú časté, no o to viac si ich užíva. Ten pocit, keď sa ocitne plne v moci troch predtým dôkladne vyškolených chlapov. Miluje možnosť raz za čas sa niekomu oddať, stratiť zábrany. Pre zmenu neovládať ale byť plnev niečiej moci. Robiť čo si zaželajú a slobodne, bez zábran si užívať každú perverznosť čo sa zrodí v tých ich prepitých mozgoch. Nechať ich, ošukať ju s každej strany, bez zábran, ako kus handry a dopriať jej konečne ten pravý orgazmus, kde im bude nechtami driapať chrbty a skuvíňať ako dobytok pred porážkou len aby jej ešte pridali.
Ja vlastne ani neviem, čo na tých trich zkrachovancoch vlastne vidí. Sú jedinými jej milencami, ktorí vydržia dlhšie ako jednu noc. Netuším preč, ale pri žene ako je ona by mal podľa mňa stáť upravený elegán s kyticou v ruke a s diamantovým prsteňom vo vrecku. Nie dotrhaný chlap s čírom a strniskom, v ruke fľaša piva a vo vrecku tabatierka s posledným jointom.
Aj keď je pravda, že ani oni ju riadne nepoznajú. Ako všetci ktorý sa mihli jej životom, poznajú len jednu z jej masiek, jednu formu „bytia“.“

„Prepáčte, že zase vyrušujem, ale nedá mi to. Veď vy predsa poznáte viac než jednu...“
„No iste. Ja poznám všetky. Ale som jediný. Bol som prvým, ktorého ovládla. Chyba na ktorej sa učí. A práve to je mojím hriechom Otče. Že bezostyšne nosím na pleciach všetky je masky. Aby som nezabudol, viete, ktorú z nich mám zo všetkých najradšej?“
„Predpokladám, že tú punkovú nie...“
„Ale no tak, máte síce pravdu, no sarkazmus prenechajte iným, nesedí Vám.

Najradšej mám, keď nosí každý nechet inej farby, dokonca aj tie na nohách. Vlstne nie nosí, nosila. Táto je stránka bola príliš zraniteľná na to aby v nej prežila. Ale ja sa na ňu ešte pamätám. Na to, ako nahá tancovala v tráve, vlasy mala po pás a vždy rozpustené. Prstami hladkala kvety a tými farbami žiariacimi drápkami praskala bublinky z bublifukov. Zažil som ju takú len jediný krát. Vtedy, keď som sa stal je chybou. Odvtedy nestojí o nič s ani len najmenším náznakom čistoty, nevinnosti, dobroty,...
Tak čo Otče, dáte mi rozhrešenie?“

„Viete, stále mi presne nie je jasné, na čo ma potrebujete Vy. To Ona by mala žiadať o odpustenie a Boží trest za všetky je hriechy.“
„Ale ona už predsa žiada. Skrze mňa.“
„No žiadať Boha musí predsa osobne. Je pokrytecké poslať vyslanca, čo sa bude kajať za ňu.“

No bolo už neskoro na múdre slová a kázne. Starý muž navždy odišiel...Už ho nepotrebovala. Práve vstúpila do registrovaného partnerstva so svojou láskou z detstva. Nechty mali obe farebné, len u nej chýbala čierna a červená. Tie sú zamknuté v maskérni jej divokých rokov a kľúčom je svedomie. To už však neptrebuje, nemieni sa vracať...Spáchala svoj posledný hriech, poslednú vraždu – zabila minulosť, zabila svedomie.... Už ho nepotrebovala...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu