Nad čím dumajú víly ... alebo aj návrat Ferda s Ferdínou
Uznávam, že moja tvorba posledné dni viazne, ale tak ja za to naozaj nemôžem..Mám na to párne dôvody, vážne. Zase ma chytajú tie stavy keď máte v hlave neskutočné množstvo myšlienok a nápadov, ale žiaden sa tam dlho neohreje. Nie aby podkúrili pod pilinami, nie...Oni zistia, že tam mám mrazák a idú dakam fuč...fijúúú fijúúúú...taký velký prievan tam mám.
A potom sa divte. Jednoducho ich nestihnem všetky zaznamenať kým zmiznú. Vlastne žiadnu nestihnem keď ich je tam vždy niekoľko naraz a rôzne sa tam prepletajú, krížia, pária, množia, ... ok, idem ďalej, aby to nebolo perverzné.
Jednoducho vzato, nejde to. Minule som si zaštuplovala uši aby nikam neodleteli. Sadnem k počítaču, že to idem všetko zarchivovať. Pozerám, pozerám, sprehádzané ikonky. „Mamííííí, kde je ikonka wordu?!?“... ... ... „...?!?...jhdfjghfa...?!?:...“ Ahaaa, mám štuple, nič nšepočujem...no ok, už je to aj tak jedno, zabudla som zacpať ústa a nos a dierky v ušiach a v obočí...Zase všetko fuč.
Ale teraz sa už seriózne vážne dostávam k pointe. Keďže som starý známy humusák je pochopiteľné, že moje myšlienky sa boja vody. A tak keď som si tak stála v sprche a zdesene zazerala na každú kvapku vody snažiacu sa zbaviť ma mojej ťažko našetrenej špiny, uvedomila som si, že už dlhšie sa zaoberám tými istými myšlienkami a postupne ich archivujem. A oni nikam nejdú...Super, žiadne ďalšie fijúúúú fijúúú, ak nerátame snahu môjho smradu vyhnúť sa očiste s zdúchnuť z miesta činu.
A tak teraz sedím v župane pri počítači, konečne som našla ikonku wordu a spisujem aspoň nejaké moje choromyslené myšlienky ktoré sa mi dnes prehnali hlavou.
1. Cestou do sprchy som si vypeckovala Kabát, aby som mala spoločnosť. Nebudem predsa v sprche sama, keď nič iné (alebo nikto.. tak aspoň hudbička. A zrazu mi napadla spásna novátorská myšlienka – veď Kabát nie je len skupina ale aj kus oblečenia. A na to som si hneď predstavila samú seba sa ako stojím pod sprchou v dokonalej napodobenine norkového kabáta, pod ním skovaný môj obľúbený model exhibicionistického baloňáku (presnejšie model „hele hele hošane K252_L853“) a pod ním môj smrádeček tíško sa krčiaci a tváriaci sa velmi nenápadne aby ho náhodou voda nenašla. Do toho samozrejme hudba, erotické vrtenie bokmi, voda stekajúca po vlasoch a imitácií norky a finálne potknutie o schod vedúci do sprchy, ktoré ma prebralo z nehodných predstáv...
2. Ďalšia myšlienka bola pre mňa až neznesitelne typická. Ideálny chlap. Ja viem, už som trápna, ale keď mňa táto utopistická téma nesmierne baví. Pozerať a spoznávať mužov a vždy sa baviť na tom, ako sú presvedční o svojej dokonalsosti a v duchu si vymenovávať prečo všetko je to inak. Veď to poznáte, zásadné životné problémy ako napríklad – nesvedčí mu ziveracia kazajka, má málo krivé nohy, jeho blchy si nerozumejú s mojimi, je prehnane čistotný, nepije pivo a negrgá, nie je fakír, nevie kto je Barty Bart Bartolomej ani Francis Tokartúr III. Trápne... Ale teraz som došla na to, kto je mojím ideálnym chlapom!!! No fakt. Vy ho nepoznáte, je to také chlapča žijúce v mojej hlave. Volá sa Frank, ale reaguje aj na hej ty, zajko, Móric a mišiačik (nie, na myšiačik už nie!). Je skvelý. Je tu len vtedy keď chcem aby tu bol. Neotravuje zbytočnými otázkami ale ak mám zhovorčivú náladu rád si pokecá. Vždy so mnou súhlasí. Náležite oceňuje moju dokonalosť. Pravidelne zalieva narcis vo mne. Nepodvádza ma. Dojde kedykoľvek ho potrebujem, aj keď mi len o tretej ráno pes znásilňuje macíka on dojde a porieši to. Nežiarli na mojich kamarátov, kamarátky ani prípadne ničneznamenajúce „úlety“. Je prudko erotický, vždy presne môjho rýchlosťou svetla sa meniaceho vkusu. Vie čo chcem v posteli (a pokial nemám z čista jasna zlomené obe ruky práve vtedy keď sa na vibrátore vybijú baterky tak to aj dostanem ). A pokial práve túžim po niekom inom ako po ňm, ide mi pomôcť ho zbaliť. Vie na povel meniť pohlavie. Tam a zase naspátek a pak zase tam a pak zase naspátek, vždy jak je paničce libo. No uznajte, nie je to miláčik?
Po tejto úvahe som preventívne vyliezla zo sprchy kým nebude príliš neskoro To viete, nejako sa mi tam Frank priplichtil a my dvaja spolu, hmmm....Ďalšie sprchovacie postrehy a myšlienky zas až v júli, pri ďalšej očiste mojej páchnucej obéznej telesnej schránky...
Zdraví Ferdo s Ferdínou, dvaja blázni z mikroflóry...
Aby som nezabudla - vy ešte nepoznáte Ferda s Ferdínou...Ale to vôbec nevadí, oni sa tu zase tak často nevyskytujú...A možno budem až prehnane aktívna a hodím sem niečo o nich, teda pokia sa nebudú hanbiť poskytnúť mi interview
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.