Som dobrovolnym vaznom tvojho tela, tvojej duse, aj ked znicenej no stale krasnej, tvojich myslienok, tajnych snov... nemozem si pomoct... trpis a ja chcem trpiet s tebou...co uz, aj ked to verejne popieram, obcas som skurveny masochista. Alebo mozno sme, teraz ani sama neviem... prestavam sa v tom vyznat... infikoval si ma tvojou bolestou aj tvojou laskou, sparila sa s tou mojou a teraz mam v hlave plno malych bastardov, nerozlisujuc ktory je po tebe a ktory ma zase moju tvar... chcem sa toho zbavit, eliminovat ta z mojho vnutra, ale nejde to... co by som to bola za priatelku, keby som ti nepomohla odbremenit sa, presunut do mna, aj ked nevedomky svoje starosti... tak mi este na chvilku pocit ten slastny pocit, ze ti pomaham a potom ma nechaj tisko umriet vycerpanim.
Netusis co sa so mnou deje...preco sa chvejem aj ked na mna svieti slnko a preco mam ten chladny nepirtomny pohlad ticheho trpitela.
Dnes ked som sla od teba, odtrhla som maly kvietok...bol taky krasny, plny stastia a slobody... teraz mi tichucko umiera v naruci. Aj z neho vsetko vysavam, v nadeji, ze tentokrat by som mohla pomoct sebe, skor ako vymenim aj posledne zbytky svojej energie za tvoje trapenie. Ale nestaci to, ten kvietok bol prilis maly, prilis slaby pre nas oboch.. umrel uplne zbytocne a mne je teraz este horsie...
Sedim skrcena na zemi... v ruke drzim zrkadlo a snazim sa v nom najst nejaku znamu tvar... no je prazdne... carovna vila, ktorej sa tak pacila Snehulienka dala tomuto svetu vypoved a uz je tam len nejaka podivna utrapena tvar, ktoru lepsie nepoznat...teraz sa na mna usmiala...ale nie je to jej usmev, akoby len maska, hra na par nepar so samou sebou a s nimi vsetkymi okolo, ved ich poznate, uz su raz taky...
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
2
grr, az teraz som si vsimla obmedzenu dlzku nadpisu...hmm, toz no co uz...malo tam byt este na konci ze "dielkach"...to len pre doplnenie info asi sa vratim kukratkym nadpisom, to mi islo lepsejsie
3
Velmi dobre napisane..
Da sa z toho presne vycitit ako si sa vtedy citila..cize dufam ze uz je ti teraz lepsie
Da sa z toho presne vycitit ako si sa vtedy citila..cize dufam ze uz je ti teraz lepsie
5
Ja mám v poslednej dobe šialenú chuť zamýšľať sa nad blogmi, ktoré aj za niečo stoja, a keďže tento sa k nim určite radí, tak sa trochu zamyslím...
Vždy je to tak, že ja si odkladám trápenia do toho druhého a ten druhý zase do mňa. je to ako taká neplatená úschovňa batožiny, v ktorej sa občas proste niektoré kufre zabudnú aj navždy.
Niekedy počujem v okolí, že ľudia si stále vravia "do pekla, toto sa môjmu drahému/mojej drahej deje kvôli mne... je ho/ju nechcem trápiť..." Lenže o trápení je život a človek si niekedy nevyberie, či sa ten druhý bude alebo nebude trápiť.
Často si neuvedomujeme práve to, čo si ty vyjadrila vo svojej malej úvahe. Totižto to, že ty, akokoľvek to bolo ťažké, si sa pre toho druhého trápila rada, trápila si sa so všetkou radosťou, že sa trápiš pre neho, hoci ťa to celú pomaly vysávalo od síl.
A práve preto si myslím, že ľudia by nemali príliš rozmýšľať nad tým, ako sa kvôli ním trápi ten druhý, ani trápiť sa tým, že teraz majú na krku pár problémov toho druhého. Je to proste všetko iba úschovňa batožiny...
Inak som sa ešte nevyjadrila, je to úplne nádherný blog a vážne ma chytil za srdce, napokon, ako už veľké množstvo tvojich vecí...
Vždy je to tak, že ja si odkladám trápenia do toho druhého a ten druhý zase do mňa. je to ako taká neplatená úschovňa batožiny, v ktorej sa občas proste niektoré kufre zabudnú aj navždy.
Niekedy počujem v okolí, že ľudia si stále vravia "do pekla, toto sa môjmu drahému/mojej drahej deje kvôli mne... je ho/ju nechcem trápiť..." Lenže o trápení je život a človek si niekedy nevyberie, či sa ten druhý bude alebo nebude trápiť.
Často si neuvedomujeme práve to, čo si ty vyjadrila vo svojej malej úvahe. Totižto to, že ty, akokoľvek to bolo ťažké, si sa pre toho druhého trápila rada, trápila si sa so všetkou radosťou, že sa trápiš pre neho, hoci ťa to celú pomaly vysávalo od síl.
A práve preto si myslím, že ľudia by nemali príliš rozmýšľať nad tým, ako sa kvôli ním trápi ten druhý, ani trápiť sa tým, že teraz majú na krku pár problémov toho druhého. Je to proste všetko iba úschovňa batožiny...
Inak som sa ešte nevyjadrila, je to úplne nádherný blog a vážne ma chytil za srdce, napokon, ako už veľké množstvo tvojich vecí...
7
Hmm...zaujmave ale podla mna aspon naznak snehulienky v zrkadle bol aspon ten usmev sa musel zhodovat z jej.
8
nádherne si to vyjadrila a fascinuješ ma tým, že si vyberáš úplne neotrepané, chrumkavé prirovnania. Tí bastardi sú vauuuu!
ale nielen to. celé je to upletené z autentických poryvov a to tam veľmi cítiť z toho.
ale nielen to. celé je to upletené z autentických poryvov a to tam veľmi cítiť z toho.
Napíš svoj komentár
nevime co sa stalo , ale hlavu hore ! zivot ide dalej