Teraz sa mi nemá kto vpiť do očí, boskávať mi prsia a jazykom vtesnať básne do pokožky. Nemám koho rozvášnená objímať, nemôžem ochutnať každý kúsok tvojho tela.
Prečo mi nie je súdené mať ťa pri sebe? Poslala som svoju dušu aby ťa našla a doviedla speť ku mne, no stratila sa v tom vrakovisku citov čo po tebe ostalo.
A tak tu teraz ležím, bez duše len s neukojeným telom. Bez teba aj bez akejkoľvek chabej náhrady.
Presunula som sa k oknu. Na oblohe je množstvo hviezd, no ja si už nepamätám ktorá je tá naša. Bolo to tak dávno. A vtedy ich bolo o 215 viac. Je možné, že tá naša spadla? Alebo to bola tá vedlajšia, čím sa zmenil celkový obraz a preto sa v nich strácam?
Och, strácanie. Nostalgické. Spomenula som si na tvoje oči. To v ich modrej hĺbke som sa strácala ako svetluška v tme. A tvoj úsmev. Strácala som pri ňom hlavu i srdce. Najkrajší bol vždy ráno, keď som si vypila svoju stabilnú šálku presladeného kakaa a potom som ťa zobudila boskom. Ty si sa usmial, opetoval si mi bosk a stiahol ma k sebe do perín. Chvíľu som sa naoko bránila, no potom si ma pošteglil, povedal, že som tvoje trdielko a ja som sa ti rozplinula v náručí.
To bol môj ranný rituál. Ty si mal svoj večerný. Vždy si ma pred spaním jemne kusol do nosa. Bola som tvoja Bambulka. Potom si mi do ucha fúkol zopár sníčkov a dal mi pusu na privreté oči. No mne sa málokedy chcelo spať. Chcela som teba. Aby nesplívli len naše duše ale aj telá.
Písaval si mi básničky na obaly od cukríkov, pamätáš? Mám ich všetky odložené ako ty máš odložené všetky kazety, ktoré som ti nahovorila miesto písania dopisov keď som mala zlomenú ruku.
A teraz? Nesmiem ti už ani napísať. Volať. Ani len myslieť na teba by som nemala, zistila by to. Ešte šťastie, že myslím na nás... Nechcem sa ospravedlňovať za našu lásku a ani to neurobím. Odpusť mi však následky...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
No mozno raz sa ta osoba najde?ak hej tak si to mozno precita a potom budevediet ako nato a budes prenho to naj co pises....
Napíš svoj komentár
čo som to chcela... jaj, nikdy sa neospravedlňuj za to, čo bolo, nech ťa to nikdy nemrzí, nech ťa mrzí to, čo nebolo a mohlo byť... a neboj, možno raz aj teba nájde láska, pre ktorú budeš ochotná bojovať!