Na malé úzke nádvorie dopadol stromov tmavý tieň.
Vyrážam do ulíc, hľadať šťastie nocí,
Veď môj šat večerný sa sám neobnosí.
Tak tancujem v uliciach tichý valčík dní
A vlasy mi upravil vietor večerný.
Kým sfúknem sviečku poslednú, čo tvorí cestu tmou,
Pobavím sa s láskou nežnou, s prvou – poslednou.
S príchodom slnka lúčov ranných sa končí môj svet,
Ospalo stávam z postele, kde ruží už niet.
Už nie som Ruženka a nie je tu môj princ,
Ja spoznávam reality každý rub i líc.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
1. 3.marca 2007 17:08
Tvoje básne majú naozaj niečo do seba, na tomto birdzíku sa v poslednom čase rozmohlo veľa dobrých básnikov, začínam tak neskutočne závidieť, že sem začnem asi aj ja dávať svoje vlastné
2
Skvelá báseň. Pochmúrnejšia, príjemne nostalgická, no nie vyslovene tragická. Také ozaj môžem . Aj keď je už staršieho dáta a odvtedy si urobila pár básnických krokov vpred, je stále jednou z najlepších.
Napíš svoj komentár