Život bol pustý nocou i dňom, sníval som o tom, že stanem sa snom. Hľadal som zmysel, hľadal som túžbu, niet pre mňa ťažšie, veď nebolo cieľu. S tebou žiarim ako slnečné lúčky, túžim cítiť tvoje nežné rúčky, tvoje oči mi rozjasnia noc, si dievča, ktoré milujem moc. Vždy stála si tu pri mne, ja necítil som žiadne chvenie, len po nežných bozkoch chcenie. Postrádam ťa ako slnko postráda ružu, veď necítim pri sebe tvoju čistú dušu, Píšem na papier sny bez čierneho tušu. Na svoju krv môžem ti sľúbiť, už viem ako krásne je ľúbiť, že si pre mňa najväčšia cnosť, tvoríš mi do nebies z oblakov most. Darujem ti život, každý svoj nádych, tento cit už nie je pre mladých, s tebou stráviť chcem života čas, budeš pre mňa sťa života jas. Západy slnka bez teba pusté, ako šíre a samotné púšte, vždy pre mňa budú isté. Do plachiet fúka mi vietor severný, tebe nevedel by som byť neverný, srdiečku tvojmu vždy budem verný. Túlam sa obrovskou sieňou, niet okolo žiadnych tieňov, prázdna ako šíre moria, tu moje myšlienky sa rodia. V myšlienkach túlam sa svetom, sťa ladným vtáčím letom, a čo je mi srdcu blízke, to rozžiari mi moje líce. Tu chcem aby skončil môj sen, chcem v živote už jedno len, teba v náručí mať jediný deň. Pod nohami sa mi rúcajú dosky, všade navôkol vidím len trosky, snáď neskončia tie vášnivé bozky. Zrazu vidím sa v náručí, nežným bozkom ma umlčíš, už necítim žiadny to bôľ, si moja nevesta hôľ. Tebe nadovšetko verím, tvoje slová si cením, svoje city ti vyznávam, lásku k tebe priznávam. Pohladím ťa vôňou ruží, ovejem ťa vánkom slov, navždy budem iba tvoj. O teba sa túžim oprieť, do tvojich očí pohľad uprieť, tvojim slovám sa nebudem prieť. Moju dušu si prebudila, moje city si zobudila, mám už len jediný strach, náš vzťah obráti sa v prach. Chcem tvojim citom sa opíjať, tvojou nehou sa ovíjať tvojou láskou sa opájať, naše sny nás budú spájať. Si krásna, nevieš ako moc, tajomná sťa hviezdna noc, bez teba je život pustý moc. Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj