S odstupom času sa mi opäť jedna z nich dostala do rúk. Dnes, keď už sa na svet a ľudí pozerám trochu ináč, pochopila som. Po Alchymistovi som sa pustila do Pútnika z Compostely a chcem vám ponúknuť malú ochutnávku práve z tejto knihy. (Najmä pre tých, ktorí hľadajú príbeh, inšpiráciu, osobný rozvoj, ale aj duchovno, a nvedia, čo čítať). Nech sa páči!
,,Človek nikdy nemôže prestať snívať. Sen je potravou pre dušu práve tak, ako je jedlo potravou pre telo. V živote sme veľmi často svedkami toho, ako sa naše sny rúcajú, zažívame sklamanie z nesplnených túžob, ale aj napriek tomu musíme snívať, lebo inak naša duša zahynie a Agape do nej nikdy neprenikne. Tvoje oči už videli mnoho krvi, ktorá zmáčala polia, práve tam sa odohrali najkrutejšie bitky reconquisty. Teraz však už nie je dôležité, kto mal na to svoje dôvody a na čej strane bola pravda: dôležité je vedieť, že obe strany viedli Dobrý boj.
Dobrý boj je je taký, ktorý vedieme preto, že nás oň žiada naše srdce. V hrdinských dobách, v časoch potulných rytierov, to bolo ľahké. Veľkú časť krajiny bolo treba dobyť, veľa vecí bolo treba urobiť. Dnes sa však časy zmenili a Dobrý boj sa preniesol z bojových polí do nášho vnútra.
Dobrý boj je taký, ktorý vedieme v mene našich snov. Keď v nás v mladosti začnú explodovať celou svojou silou, máme veľa odvahy, ale ešte nevieme bojovať. S vynaložením veľkého úsilia sa napokon naučíme bojovať, vtedy nám však už chýba odvaha. Preto sa často obrátime sami proti sebe a bojujeme proti sebe, takže sa staneme svojimi najväčšími nepriateľmi. Hovoríme, že naše sny boli detinské, ťažko uskutočniteľné, alebo že boli dôsledkom neznalosti skutočného života. Zabíjame svoje sny, lebo máme strach viesť Dobrý boj.
Prvým príznakom toho, že začíname zabíjať svoje sny, je nedostatok času. Najzaneprázdnenejší ľudia, ktorých som za svojho života stretol, mali vždy čas na všetko. Iba tí, čo nerobili nič, boli neustále unavení, neuvedomovali si, že to, čo musia urobiť, je naozaj veľmi málo, neustále sa sťažovali, že deň je pre nich príliš krátky. V skutočnosti sa báli bojovať Dobrý boj.
Druhým príznakom toho, že zabíjame svoje sny, sú naše istoty. Keďže nechceme vidieť život ako veľké dobrodružstvo, ktoré máme prežiť, začneme sa považovať za múdrych, spravodlivých a korektných v tom mále čo od života žiadame. Pozeráme sa za hradby každodenného života a počujeme zvuk zlomených šípov, cítime zápach potu i pušného prachu, vidíme strašné pády a oči bojovníkov, ktoré prahnú po dobýjaní. Nikdy však nepochopíme Radosť, tú obrovskú Radosť, ktorá je v srdci každého, kto bojuje, pretože pre bojovníka nie je dôležité víťazstvo či porážka, dôležité je iba bojovať Dobrý boj.
Napokon tretím príznakom smrti našich snov je Pokoj. Život sa stane nedeľným popoludním, nežiada od nás nič svetoborné, nechce viac, ako mu chceme dať. Nazdávame sa, že sme dozreli, zanecháme detské fantázie a začneme sa realizovať osobne i profesionálne. A potom nás prekvapí, ak niekto v našom veku povie, že chce od života to či ono. V skutočnosti v hĺbke srdca vieme, že sa to stalo práve preto, lebo sme sa vzdali boja za naše sny, vzdali sme sa Dobrého boja.
Keď sa zriekneme snov a nájdeme pokoj, nastane krátke obdobie pokoja. No sny, čo sme zabili, začnú v nás zahnívať a zamoria celé prostredie, v ktorom žijeme. Staneme sa kritickými k ľuďom okolo nás a napokon túto kritiku a krutosť namierime proti sebe. A tak sa začnú objavovať choroby a psychózy. To, čomu sme sa chceli v boji vyhnúť - strata ilúzií a porážka - sa stane jediným dôkazom našej zbabelosti. Jedného dňa potom tieto mŕtve a zapáchajúce sny spôsobia, že vzduch sa stane nedýchateľným a my začbeme túžiť po smrti, ktorá jediná nás môže oslobodiť od istôt, zbaviť nás starostí a toho hrozného pokoja nedeľných popoludní."
- Paulo Coelho, Pútnik z Compostely
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
snehovavlocka
15. 12.decembra 2015 14:34
mne sa nepáči, ako píše, hoci to môže myslieť dobre...
2
Hoci aj mne je ten štýl akoby poúčania dosť nesympatický, musím uznať, že si zvolila veľmi zaujímavú a pre mňa momentálne trefnú ukážku.
Napíš svoj komentár