bolo to presne v nedeľu pár dní pred mamininým príchodom... keď mi raz požičal mobil, pozerala som si sms-ky... mal tam niečo také ako: ,,Príď, chýbaš mi... tak dneska o 10...“ pozerali sme práve verte neverte a akurát sa skončilo.... bolo presne za 5 minút desať... čakala som čo urobí... popýtal si odo mňa mobil a povedal že musí ísť do roboty...že si tam niečo zabudol.... vedela som presne kde pojde ale nič som nevravela.. ((možno preto mi jedna maminina kamaratka psychologicka povedala že som veľmi zvláštna a nemala by som si nič nechávať pre seba lebo to zle vplýva na moju psychiku... ) ale o tom som nechcela... šla som sa pozrieť na ktoru stranu pojde s autom... a naozaj šiel za ňou... vedela som presne kto to je keďže mala len o 6 rokov staršia než ja.... čiže mala 18... ja 12.. moj ocino 39... mamina 35...
takže vratim sa k tomu dňu všetkých svetych... ocino sa práve dorozprával s maminou o tom či ostáva doma alebo odíde k frajerke...(šľapka jedna)... rozhodol sa že odchádza...- neznášam ho... ale rozprávam sa snim..aj keď neviem o čom ale pohoda... mamina stale plače a ocino čumí do blba... starký chodí po dome a trieska dverami, sestra sa hrá na telke, brat je ako vzdy niekde vonku... apson niekto ma šťastie a nemusi byť doma... čo iné mám robiť ja ak nie čumieť len na nich......tak som radšej šla tam kde ma niekto má rád...čiže za mojim psom do drevarne...prave ked som tam vošla, a zatvorila dvere na drvarni, sadla ku psovi,...otvorili sa vchodove dvere a vyšla mamina s ocinom... riadne po sebe hukali...ale nevideli ma... až kým ocino nezačal tak kričať že sa moj havinko na nich rozbrechal a vytiahol ma von z drevarne... čakala som že prestanú..ale ako keby som tam nebola... hadali sa ďalej a to teda poriadne...
mamina chcela odist ku starkej do jedneho mesta vedľa...už som sa nemohla pozerať na to ako ju drží a nechce ju nechať aby odišla a vzala si jedno sprosté auto...tak som povedala už vlastne so slzami v ociach... nechaj ju.. odiťte všetci nech sa zabijem... mamina nakoniec odišla, ocino nie.. počkal kým sa vratila a až potom odišiel za frajerkou... šla som neskor vonku s kamaratkou a videla som ako išiel na aute s nou... frajerkou... strašne nenapadna sa sklonila ako keby som ju nevidela... mala som chuť zabiť sa... pomohla mi asi len kamoška ktorá sa nemohla pozerať na to ako prekračujem zabradlie na moste... v ten deň som sa chcela naozaj zabiť.. človek ktoreho som mala z celej rodiny najradšej ma vlastne opustil ...a nechal ma nech sa trapim... doteraz neviem ako mi to mohol urobit... nezil s nami asi tak pol roka... stale sa vracal po nejake veci... bral si všetko čo mu aspon z časti patrilo..okrem svojich detí... nebolo o vsetko co sa stalo...ale o tom nabuduce... uz teraz je to akesi dlhe a viem že to sotva bude niekto čítať cele... zatial ahojte
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
stifut
9. 7.júla 2007 18:27
je mi lúto že to takto dopadlo, ale to nie je dovod na to aby si sa zabíjala...
2
ja som to docitala cele.. a neviem si predstavit ze by toto urobil moj tatino ale suhlasim s predchadzajucim nazorom, toto nie je dovod aby si sa zabijala, ved zijes len raz
3
teraz uz viem... vtedy som si asi nevazila zivot tak ako teraz... bolo mi fakt zle... nevedela som co robit...
4
viem co to je ked sa toto stane to iste som zazila aj ja ked nas opustil mozes byt rada ze to takto dopadlo moj oco mamu poriadne zbyl a ked som mu povedala aby prestal udrel aj mna ja mu to nikdy neodpustim to my ver je to strasne a nikdy ho nebudem mat rada napisem o tom blog a potom sa kukni a uvidi s ze si to mala ece v pohodke ale aj tak mi je ta luto
6
Tak neviem či je lepšie keď odišiel, ako môj tatko sa po tom všetkom vrátil zas k nám, rozkazuje teraz v dome všetkým nadáva a ubližuje. My sme ho prichýlili len preto, že bol chorý a ešte je - proste nevyliečiteľná choroba. Ale bolo by lepšie keby navždy zmizol z mojho života. Teraz mám z neho len stresy a čoraz viac psychicky upadám.
A dúfam, že už je v pohode a ak chceš môžeme aj cez TS pokecať
A dúfam, že už je v pohode a ak chceš môžeme aj cez TS pokecať
7
dufam, ze je vsetko zle uz za vami...
chlapi su proste taki... nevravim vsetci... vacsina... ale je to tak...
ale snad to zvladate... drzim palce aj nadalej
chlapi su proste taki... nevravim vsetci... vacsina... ale je to tak...
ale snad to zvladate... drzim palce aj nadalej
8
Ahoj....ked som si to čítala, pripomenulo mi to situáciu u nás doma asi tak pred 7 rokmi....zažívala som niečo podobné, a preto si myslím, že teraz ked naši nežiju spolu, je to lepšie....aj ked chvílu trvalo kým som si zvykla
9
Mne sa stal celkom podobný prípad,lenže odišli sme my ... ale po čase sme sa vrátili
Napíš svoj komentár