Bol koniec Júna a začalo sa leto. Slavila som dva mesiace slnka,piesku a plno času tráveného s Patchom. Zapísala som sa do jednoho kurzu letnej školy a inak som zamýšlala nechat Patcha ovládnuť všetok moj volný čas.
„Idem si po cheesburger,“ povedala som Petchovi. „Chceš tieš niečo?“
„Nič z jedálničku.“
Usmiala som sa. „Flirtuješ so mnou?“
Pobozkal ma na temeno hlavy.
„Zatial nie. Prinesiem ti ten cheesburger, pozeraj sa zatial na zbytok ohnostroja“
Chytila som ho za putko nohavíc, aby som ho zarazila. „Diky ale zajdem si ponho sama.“
Zaradila som sa na koniec dlhej fronty obtočenej okolo stánku. Podla rady som dobu čakania odhadla tak na 15 min. Jediný stánok s hamburgermy pre celu pláž. Pripadalo mi to značne neamericke.
Po niekolkých minutách netrpezlivého čakania, kedy som znudeným pohladom asi podesiaty krát prechádzala okolie, som zaznamenala Marcii Millarovou. Poznáme sa s Marcii od školky a ta zých 11 rokov som ju videla toľko krát, než by som si ich chcela pamatať. Vdaka nej celá škola videla viac mojho spodného prádla než bolo treba.
„Čau“ povedala som, keď som nechtene zachytila jej pohlad. „Nazdar“ odpovedala s nazáujmom. „Pomalšie už postupovat nemožete, ludia?!“ kríkla Marcii na frontu. „Niektorý tuna vzadu umieraju hladom.“ „Za pultom pracuje iba jeden človek.“ Povedala som jej. „No a? Nech ich zamestnaju viac.“
Za desať minut som stála dost blizko u stánku. Marcii za mnou predvádzala šialené divadlo, obsahujuce pohupovanie z nohy na nohu a vzdychania.
„Hladný s velkým H,“ stažovala si.
Chalan predo mnou zaplatil a odniesol si svoje jedlo. „Cheesburger a kolu,“ objednala som si. Zatial čo mi mladá slečna išla pripravit jedlo, obrátila som sa k Marcii.
„Tak čo ským tu si?“ Vlastne ma to ani nijak nazaujímalo, ale moja zdvorilost ma predbehla. Naviac už mi Marcii už celé týždne nic neurobila. A posledných patnást minut sme prežily relatívnom mieri. Možno je to začiatok prímeria.
Zívla si, ako keby rozhovor so mnou znamenal ešte veščiu nudu, než čakanie co fronte.
„Bez urážky, ale nemám náladu na rozhovor s tebou. Stojím tu v rade viac jak pat hodín a čakam na neschopnu žensku, ktorá očividne nevie ohriat dva hamburgery naraz.“
Dievča za pultom hlboko sklonilo hlavu a sustredilo sa na rozbalovanie dalších burgerov. „Nevadí tvojmu otcovi, že sa po večeroch potuluješ po Delfách?“ spítala som sa a lahko prihmurila oči.
„Tieš ma prekvapuje, že tvojemu otcovi nevadí, že sa potuluješ po večeroch. Aha počkať. Nojasné. Ved on je mŕtvy.“
Ako prvý sa dostavil šok. Potom pobúrenie nad jej krutostou.
„Čo som ti kedy urobila?“
„Narodila si sa.“
Jej absolutný nedostatok citu ma natolko šokoval, že som sa nezmohla ani na odpoveď. Zobrala som cheesburger. Túžila som byť pri Patchovi , ale keby som sa mu teraz ukázal poznal by že sa niečo stalo. Nechcem ho do toho zaťahovať. Potrebovala som chvílku pre seba. Našla som lavičku mimo pláže a zosunula som sa na nu. Zakusla som sa do cheesburgeru, ale v ustach mi ostala príšerná pachuť. Vyhodila som cheesburger do koša a pokračovala v prechádzke a cítila ako mi tečú slzy. Išla som na záchody sa trochu upraviť, aby nepoznal, že som plakala.
Hodnu chvíľu som ho hľadala až som ho uvidela pri hre s loptičkami. Vedla neho stál Rixon, jeho najlepší priatel. Rixon bol padlý anjel, s Patchom sa poznali dlho a ich vzťah sa dal prirovnať k bratstvu. Patch si nenechal do života vstúpiť veľa ľudí. Ale Rixonovi veril.
Ešte pred dvoma mesiacmi bol Patch tiež padlý anjel. Potom mi zachránil život, vyslúžil si tým krídla spať a stal sa mojim anjelom strážným. Teraz mal hrať za dobru stranu, ale ja som vycítila, že spojenie s Rixonom a svetom padlých anjelov pre neho znamená oveľa viac. A prestože sem nechcela pripustit , vycítila som tiež, že ľutuje rozhodnutie archandelov urobiť ho mojím strážným anjelom. Predsa toto nechcel.
Chcel sa stať človekom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár