Pozorovala som ho ako hádze loptičku na stol s úhľadne vyrovnanými plechovkami a v bruchu mi trochu zašvitorilo, keď sa mu ľahko vyhrnulo tričko a odhalilo pruh nahej kože. Z vlastnej skúsenosti viem, že každý centimeter, jeho tela tvorí pevné, vypracované svaly.I chrbát má hladký a dokonalý, pretože jazvy z doby, keď padol, nahradily krídla-krídla, ktoré som, takisto ako nikto z ľudí nevidela.
„Pať dolarov mi hovorí, že podruhý krát sa ti to už nepodarí,“ povedala som a postavila sa za neho.
Patch sa obzrel a uškrnul sa. „Tvoje peniaze nechcem, anjelik.“
„No tak, ľudia, nechajte si túto debatu na doma,“ ozval sa Rixon.
„Všetky tri zastávajúce plechovky“ provokoval som Patcha.
„O akej odmene sa teraz bavíme?“ spítal sa a spiklenesky sa na mna usmial, natiahol ruku a velkou silou poslal loptičku do predu. S hlasitým buchnutím sa zostávujúce plechovky rozletely po stole.
„Hups, a si v keli, zlatko,“ kríkol na mna Rixon, aby prehlušil akupinku divákov, ktorí tlieskali Patchovi. Patch sa oprel chrbtom o stenu búdky a zamračil sa na mna. To gesto hovorilo: Plať.
„Vyberte si cenu,“ povedal starý pán Patchovi a shýbal sa po rozsypané plechovky.
„Fialového medvedíka,“ odpovedal Patch a prijal šeredného plyšáka a podal mi ho.
„Pre mňa?“ povedala som a pritiskla si ruku na srdce
„Máš slabosť pre veci, čo nikto nechce. V obchode si vždy vezmeš pomačkné konzervy, všimol som si toho.“ Zahákol mi prst o putko džínsov a pritiahol si ma k sebe bližšie. „Poďme z tade preč.“
„A kam,“ spítala som sa. „K tebe“ odpovedal.
Zavrtela som hlavou. „Ani náhodou, mama je doma, ale možme ísť k tebe,“ navrhla som.
Chodíme spolu už dva mesiace, ale stále neviem kde býva. Chcem byť trpezlivá, ale zvedavosť mi nedá. Neviem nič o jeho súkromí, žiadne osobné detaily o jeho živote,napríklad aku používa značku mydla, či spí v bavlnenej alebo hedvábnej obliečke.
„Nechaj ma hádať. Bývaš na tajnom mieste, hlboko pod mestom.“
„Anjelik.“
„Máš špinavý riad? Špinavé prádlo na podlahe? Určite máš veščie sukromie ako u nás.“
„Pravda, ale odpoveď stále znie nie.“
„Rixon ťa navštívil?“
„Rixon to potrebuje vedieť.“
„A ja nie?“
Trošku sa pousmial. „Potrebnosť má aj svoju temnú stránku.“
„Musel by si ma zabiť, keby si to ukázal?“ domyslela so si.
Obtočil okolo mna paže a pobozkal ma na čelo. „Tak asi. O koľkej musíš byť doma?“
„O desiatej. Zajtra začína letná škola.“ To za prvé. A za druhé si moma mama z hladaní príležitostí, kao medzi mna a Patcha položiť sekeru, urobila prakticky druhé zamestnanie. Nemožem ju obviňovať z toho, že Patchovi neverí. Istý čas som cítila to samé, ale bolo by velmi dobré, keby aspoň trochu ostražitosti poľavila.
Patch se podíval na hodinky. „Čas to zabalit.“ V 22:04 Patch zaparkoval pred našim domom. Vypol motor, zhasol svetla a my sme sa vnorili do všeobímajúcej tmy. Chvíľu sme len tak sedeli, než konečne prehovoril: „Prečo si tak ticho anjelik?“ „Premýšlam.“
Ľahký úsmev zkrivil Patchovi ústa. „Klamárka. Čo sa stalo?“
„Si dobrý,“ odpovedala som „U hamburgerového stánku som stretla Marcii Millarovou,! Priznala som. Na druhú stranu, keby som sa nemohla zveriť jemu, tak komu inému? Dva mesiace zahrnovaly vela vášnivých bozkov v aute, na kolotoči, na kuchyňskom stole. Zatúlané ruky, rozstrapatené vlasy a rozmazaný lesk na pery. Ibaže náš vzťah obsahoval oveľa viac. Vládlo medzi nami citové spojenie. Jeho priaťelstvo pre mna znamená viac ako čokoľvek na svete. Keď ocko zomrel, nechal vo mne prázdnotu, ktorá hrozila, že ma zvnútra zožerie. Prázdnota tam stále bola, ale bolesť nezasahovala ani z poloviny tak hlboko. Nevidela som zmysel v tom, aby som zostávala uveznená v minulosti, keď teraz mám všetko, čo som chcela. A ďakovať za to možem patchovi.
„Bola natoľko pozorná, aby mi pripomenula, že je moj otec mŕtvy.“
„Mám sa s ňou pozhovárať? Kedy ste sa vlastne začali hádať?“
„To je to. Sama neviem. Začalo to tým, kto dostane posledné čokoládové mlieko na obede. Potom si nakráčala do školy a na skrinku mi sprejom nastriekala „štetka“.
„Iba tak bezdvovodne?!
„Ano“
V hornom poschodí nášho domu svietilo niekoĺko okien, ale v žiadnom som nevidela mamu, takže máme ešte chvíľu pre seba. Rozopla som bezpečnostný pás, naklonila sa k Patchovi a v tme našla jeho ústa. Pomali sme sa pobozkali. Bozk sa mi presunul na holé rameno. Stiahol mi ramienko a pery pokračovali nižšie po paži. V tej chvíli som chcela byť čo najbližšie. Nikdy ho nenechať odísť. Ja ho vo svojom živote potrebujem.
Presunula som sa do jeho lona. Skĺzla som mu rukami po hrudi, chytila ho za krk a pritiahla k sebe. Rukami ma objal okolo pasu a pritiskol k sebe a ja sa k nemu pritulila ešte pevnejšie.
unesená kúzlom okamihu som mu zašla rukami pod tričko a myslela iba na to, ako bude nádherne cíťiť jeho ťelesné teplo na svojich dlaniach. Ako som prešla prstami miesto, kde bývaly jazvy krídiel, objavilo sa mi v hlave biele svetlo. Dokonalú temnotu prerušil jediný záblesk oslnivého bieleho svetla. Moja myseľ sa vsiakla do Patchovej, medzi tisíce osobných spomienok, keď ma chytil za ruku a posunul ju preč. Všetko sa ostro vrátilo spat.
„Pekný pokus,“ zamumlal a pobozkal ma.
„Keby ty si mohol vidieť moju minulosť iba tým, že mi siahneš na chrbát, tiež by si tomu tažko odlával.“
„Ja ťažko odolávám držať od teba ruky ďalej i bez tohto bonusu.“
Zasmiala so sa, ale rýchlo zvážnela. V noci, keď ležím na posteli, sa mi v spomienkách jasne vybavoval jeho hlboký úsmev, zposob, akým sa mu pri ňom zvlnia ústa, na pravej strane vždy trošku vyššie, dotyk jeho dlaní-horkých, hladkých a jemných na mojej koži.
„Nikdy ma neopúšťaj,“ povedala som, položila prsty za krk a pritiahla ho bližšie.
„Si moja, anjelik. Som tvoj, navždy.“
„Ukáž čo tým myslíš.“
Chvíľku ma pozoroval, potom si siahol dozadu za krk a rozopnul jednoduchú striebornú retiazku, ktorú nosil odo dňa, kedy som ho uvidela. Netušila som okial ho má, ale vedela som že má pre neho belký význam.
„Dostal som ho ešte ked som bol archanjel,“ vysvetlil. „Aby som rozoznal medzi pravdou a klamom.“
Stiahla som si prostredníku ľavej ruky prsteň a podala mu ho. Na vnútornej strane bolo vyryté srdiečko.
Patch si ho vzal a ticho si ho obzeral.
„Ocko mi ho dal týžden pred smrťou.“
Patch po mne hodil pohľadom. „To si nemožem vziať.“
„Je to pre mňa najdoležitejšia vec na svete. Chcem ti ho dať.“
„Noro,“ zdráhal sa, „to si nemožem vziať“
„Sˇúb mi, že si ho nehcáš, sľúb mi, že medzi nás nikdy nič nevkročí.“ Dívala som sa mu do očí, nedovolila mu, aby uhnul.
Patchovy oči boli bridlicovo čierne, temnejšie než miliony tajomstiev. Pozrel sa na mna prsten v ruke a pomaly ho otočil.
„Prisahaj, že ma nikdy neprestaneš milovať,“ zašeptala som a on prikývol.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár