Ani neviem čím to je. Možno tebou, možno priatelmi ktorých mám okolo seba.
Ale hlavne ty. Aj ked si tak daleko.
Každý večer, hodinu a pol počúvať tvoj hlas, tvoj smiech, tvoje hlášky, vždycky povieš nejakú hlúposť na ktorej sa smejeme ešte pol hodiny. Ako v léte. Krásne spomienky.
Večer neviem zaspat, pretože na teba myslím. Myslím na to aké by bylo úžasné mať ťa pri sebe. Objať ťa, pobozkať, povedať ti všetko čo cítim.
Ty si ma vždy chápal. Vedel si čo mám rada a čo nie. Snažil si sa ma rozosmiať a vždy sa ti to podarilo.
Len nechcem, aby to dopadlo ako minule. Hovoril si mi všetky pekné slová a potom nič. Neozval si sa, bol si odmeraný. Nič.
Prosím. Neublíž mi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár