Prijali ma na školu, o ktorej som snívala vyše roka.
Doma je tieš relativne všetko ok.
Moj zdravotný stav sa nejak veľlmi nezhoršil, ale ani nezlepšil.
Iba jedna vec..teda osoba..mi chýba
ON!
Celý mesiac, každý večer som sama doma, urobím si veci do školy a potom sadnem za počítač zapnem birdz, facebook a stále to iste dookola..
Nebaví ma to.
Chcelo by to zmenu.
ale aku...?
Mám možnosť a túžbu ho zavolať k sebe, stráviť s ním jeden krásný večer, ale nemožem.
On ma svoj svet a ja som mu ukradnutá.
Nezaujímam ho. Bola som len jedna z tých, s ktorými sa pobavil a odhodil. Ako to niektorý chlapi dobre vedia.
Nejdem sa tu vyplakávať, ako mi ublížil, ako teraz budem mať mesiac z neho depku.
Serem na to! Može mi byť ukradnutý!
Mám svoju hrdosť a pchať sa mu do riti nebudem!
len ma stále udivuje, že si nedám povedať a stále urobím nejaku chybu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár