opretá o stenu starej kamennej zvonice.
Nikoho nikde a hmla pomaly sadá,
len mačka s postavou šelmy tu niečo hľadá.
Vyzerá sťa prízrak z lesa,
ako duchu bez kostí a mäsa.
Tma sa s hmlou pomaly spája,
okolo pouličnej lampy v polovici mája.
A čas si ďalej plynie svojim tempom,
len lampa tu bojuje s tmou svojim umelým svetlom.
Chladné tváre kamenných dlaždíc sú slabo osvetlené,
ako aj staré múry domov do-obedným dažďom premočené.
Stále nikoho nikde,
len ja si tam opretá o múr stojím,
myšlienkami kto vie kde,
sa vôbec o nič nebojím.
Ľahostajný mi je predsa tento svet,
ak som mu ja ľahostajná ako
včele nekvitnúci kvet.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
athelasil
15. 4.apríla 2010 22:45
pekna basnicka, pacila sa mi
Napíš svoj komentár