prestávam sa ovládať, strácam sa.
Žijem v snoch no zvádzam boj,
boj s krutou realitou
tou, ktorá ma tak rýchlo dobieha.
Topím sa v mohutných prúdoch,
dusím sa hustým dymom...
vinou je, že ti nedokážem odolať,
vinou je, že tvoje hravé oči,
tie oči, ktorými vrážaš nádej
do mojho srdca, ma pohltili...
a ja netuším kedy ...
Neznesiteľné, priam masochistické,
no tak krásne a nečakané
živiť sa myšlienkou na teba...
nádejou, že cítiš to rovnako...
namýšľať si, že niečo sa zlomilo...
že to puto nie je len ilúzia...
že tie iskry sú skutočné...
tak sebevražedné.
Smiešne... sťa komické...
veď to som predsa nechcela!
A znova som ako malé dieťa...
Chce sa mi plakať a tá frustrácia,
ani netušíš ako ma zožiera,
keď viem, že je to nemožné...
len chcem vedieť ...
vedieť či je to naozaj skutočné...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár