Chcem cítiť tvoje teplo... prísť o množstvo múk...
Ach, kebyže stojíš hoc i o jedno slovko, kebyže to všetko pochopíš,
kebyže to všetko vieš a rovnako veľmi ako ja to chceš...
Kebyže som mohla niečo urobiť, niečo povedať,
hoc i prosím... chcem... musím... lásku ti dať,
Stačil by jediný úsmev, ten čo ma vie dostať do kolien...
a ja by som stratila rozum, nastala by povodeň...
... mojich myšlienok? Pocitov? Zmes toho všetkého,
dosť by bolo rozhovoru v mojej hlave, pustého...
nemého a nezmyselného... prosím, tak príď...
vráť sa z tej diaľky nech môžem povedať ti slovko...
.... Neskor vetu až ti napokon poviem to všetko...
A ak nie... ak to nechceš... ak nič nechápeš a nemožeš...
choď z mojej hlavy preč... rýchlo, jednoducho hneď...
Pretože viem, že srdce len tak jednoducho nepremožeš,
nejde to... len ťa prosím, z mojej hlavy hneď preč leť...
Nech možem pokojne spávať... nemyslieť a nesnívať,
nech ma omrzí tá túžba, keď rozum prestáva fungovať.
Vráť sa z diaľky... nech ti možem slovko povedať,
potom možeš odísť a ja začnem zabúdať
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
inak velmi pekne napisane